Aktuality

Tancovať a baviť sa dá aj na kolesách…

Published

14 rokov ago

21. septembra 2010

PNky.sk

Reklama

Koncert s hviezdami zo SuperStar, diskotéka, tanečné vystúpenie, divadlo, beseda – toto všetko mohli absolvovať minulý víkend v Piešťanoch hendikepovaní ľudia rôzneho veku zo všetkých kútov Slovenska.

[singlepic id=4179 w=320 h=240 float=left]Podujatie s názvom Ľudia potrebujú ľudí 2010 sa u nás konalo po druhýkrát. V rámci neho v piešťanskom Hudobnom pavilóne v piatok 17. septembra zaspievali „superstáristi“ Barbora Balúchová a Adam Ďurica. V sobotu zasa patrilo pódium Martine Schindlerovej, ktorá zožala úspech najmä piesňou Je t´aime a jej „kolegovi“ Robovi Šimkovi. Ten na pódiu sršal energiou a dobrou náladou, a tak mu úprimný potlesk právom patril. Medzi speváckymi vystúpeniami sa predstavili tiež hendikepovaní tanečníci z Prešova či Bratislavy, umelci z Levoče aj z Košíc. Okrem umenia sa na pódiu preberali i dôležité témy počas besedy o možnostiach samostatného života postihnutých.

Reklama

[singlepic id=4183 w=320 h=240 float=right]Čistá radosť sa však zračila v tvárach všetkých „detí“ najmä na piatkovej diskotéke v Kursalone. Tancovali na vozíčkoch i bez nich, spievali súťažili a bavili sa ostošesť. „Hudba, tanec a celkovo umenie veľmi pomáha rozvoju hendikepovaných ľudí,“ povedala pre www.pnky.sk jedna z organizátoriek tohto podujatia Michaela Hirčková z Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP). Hoci ona sama je zdravá, vozíčkarom bol jej otec a ďalší blízky člen rodiny trpel ťažkým zdravotným postihnutím. „Zdá sa mi úplne prirodzené pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú,“ pokračovala útla mladá žena. „Ale naša pomoc sa často obmedzuje len na fyzickú rovinu a pritom hendikepovaní potrebujú aj iný druh pomoci.“

Práve toto je úlohou NROZP, ktorá ako neziskové občianske združenie zastrešuje viaceré organizácie – napríklad Úniu nevidiacich Slovenska, Slovenský zväz telesne postihnutých a dalších. Pomáhajú občanom s rôznym druhom zdravotného postihnutia – hluchoslepých, chronicky, mentálne, psychicky, sluchovo, telesne či zrakovo [singlepic id=4193 w=320 h=240 float=left]postihnutých. Okrem poradenstva a ďalších služieb sa venujú pracovníci rady a dobrovoľníci tiež duševnému rozvoju chorých, či ich možnosti začlenenia sa do života. Záleží však i na samotných hendikepovaných, ako sa im to podarí. „Máme tu napríklad jedného chlapca, ktorý je na vozíku a je úplne samostatný, študuje na ekonomickej univerzite, žije normálnym študentským životom. Ďalej nevidiaceho, ktorý pracuje ako redaktor Slovenského rozhlasu a chodí na reportáže či rozhovory bez pomoci asistenta,“ uviedla ďalej Miška Hirčková. “Takíto ľudia potom inšpirujú aj ostatných, aby nesedeli doma a nepodliehali sebaľútosti.“ Ako sa ďalej vyjadrila, ich snahou je dokázať, že postihnutí nie sú „z inej planéty“ ale patria do nášho sveta rovnako ako my a potrebujú rozvíjať svoje schopnosti, prekonávať vlastné hranice a obmedzenia. Práve umenie je vynikajúcim prostriedkom, ako môžu vlastnú snahu prezentovať. Tá spolu s odhodlaním môže poslúžiť i ako príklad aj pre tých, ktorým osud doprial zdravé ruky, nohy či myseľ…

Reklama