Blogy

Včelárik zlatý (Merops apiaster)

Published

13 rokov ago

2. novembra 2011

PNky.sk

Reklama

Včelárik zlatý (Merops apiaster) svojím pestrým sfarbením pripomína exotického operenca. Patrí medzi najfarebnejšie vtáky žijúce u nás a svojím spôsobom života je tiež celkom dosť zaujímavý. Vyznačuje sa charakteristickým tvarom a farbou tela, hlasom a aj spôsobom pohybu. Prilieta z Afriky medzi poslednými vtákmi koncom apríla až začiatkom mája, kedy už má dosť potravy. Živí sa hlavne hmyzom ako sú motýle, čmeliaci, včely, ale aj vážky.

Včelárik zlatý (Merops apiaster)
Canon 400D, 400mm, 1/1000s, F5.6, ISO 200

Reklama

Tento úžasný vtáčí druh som dúfal, že raz odfotím, no netušil som, že to bude tak skoro. Hlavné ĎAKUJEM patrí Matúšovi, ktorý sa so mnou podelil o to nádherné miesto, bez ktorého by tieto fotky možno nikdy nevznikli.
V jeden podvečer mi zavolal Matúš, s roztraseným a zároveň nadšeným hlasom: „Mám na dohľad asi 5 párov včelárikov !!“. Hovorím mu, nerob si srandu, kde by sa tu u nás vzali… Netrvalo dlho (asi 8 hodín čo prešlo od toho večera do rána) a o 5:00 zvoní budík :). Sadám na bicykel, ťahám pekných pár kilometrov, plne naložený (maskovací stan, batoh s technikou, statív, stolička, nejaké to jedlo) na vytúžený fotolov za včelárikom zlatým.

Včelárik zlatý (Merops apiaster)
Canon 400D, 400mm, 1/640s, F8, ISO 200

Reklama

Na miesto, kde včelárici boli, sme s Matúšom prišli asi o 7:00 hod. a môžem povedať, nebol tam ľahký prístup. Sťažovala to aj poriadne mokrá ranná rosa, z ktorej sme boli od pása dolu celý mokrý. Keď sme s Matúšom našli dobrý flek na fotenie, rozložili sme stan, sadli sme dovnútra a čakali. Po asi 20 minútach som začul prvý krik včelárika. Nevidel som ho, ale krik bol jasný. SÚ TU!

Včelárik zlatý (Merops apiaster)
Canon 400D, 400mm, 1/640s, F8, ISO 320

S nedočkavosťou pozerám na krík pred stanom a čakám, kedy tam sadne prvý. Pozerám, pozerám a zrazu – potichu som skríkol „JE TAM!“ Počkali sme, kým ich nesadne viac, aby sme ich neznepokojovali. Sadali ďalší a ďalší, naše uzávierky sa začali pomaly zahrievať. Včelárici lietali pri zamaskovanom stane až nebezpečne blízko. Behali s potravou v zobákoch, dokrmovali mladé, lebo väčšina z nich už bola vyletená z hniezda.

Sedeli a fotili sme tam asi 2 hodiny, až kým ranné svetlo nebolo moc ostré. No ale keď slnko vyšlo veľmi vysoko, potichu sme zabalili stan a s plnými kartamy sme urýchlene opustili miesto, aby sme zbytočne nerušili.