Spisovateľka Soňa Bulbeck rozprávala o Saudskej Arábii, postavení žien, aj araboch v Piešťanoch

Reklama

 

 

 

 

Piešťanské informačné centrum navštívila v stredu 10. augusta slovenská spisovateľka Soňa Bulbeck, ktorá prišla predstaviť svoje nové knihy Púšť pod oknom a Vraždy v Arábi. Beseda s autorkou žijúcou a pracujúcou už niekoľko rokov v Saudskej Arábii prilákala viac ako štyridsať milovníkov jej románov, ale aj zvedavcov zaujímajúcich sa o život v exotickej krajine. Návštevníci podujatia sa doslova predbiehali v pokladaní zaujímavých otázok, aby sa dozvedeli viac o jej živote v štáte, kde je jediným povoleným náboženstvom islam. Otázky sa zatúlali aj k témam utečencov, právam žien a pešej zóny v Piešťanoch.

Môžu ženy v Saudskej Arábii študovať?

Reklama

 

V Saudskej Arábii je najväčšia ženská univerzita na svete. Nachádza sa v Rijáde a väčšina z profesoriek, ktoré tu vyučujú sú ženy, mnohé z nich sú veľmi uznávané vedkyne a odborníčky v danej oblasti ktoré sem prichádzajú sem z rôznych krajín sveta.

Aký je kultúrny život v Saudskej Arábii, kam sa chodia mladí ľudia baviť?

Reklama

 

 

Musím povedať, že v krajine neexistujú ani divadlá, ani kiná, ani diskotéky, ani koncerty. Jediné, čo sa tam praktizuje je mužský ľudový tanec s mečmi, ktorý býva prezentovaný pri najrôznejších spoločenských príležitostiach. Keď je napríklad svadba, tak muži a ženy sú oddelení a každá skupina sa zabáva osamote. Pred nedávnom som čítala polemiku v Arab News, čo sú miestne noviny v angličtine, že jeden imám povedal, že muzika nie je proti islamu a iný na to reagoval slovami, že len spievaná a nie hraná hudba vyhovuje a ďalší zase zhodnotil, že z hudobných nástrojov sa majú používať iba bubienky. Nemajú k tejto téme nejaký vyhranený názor a každý si vyberie, čo mu najviac vyhovuje. Samozrejme mladí ľudia počúvajú populárnu hudbu, ale väčšinou len v súkromí, nie na verejnosti.

Je v krajine zakázané počúvať hudbu?
Oficiálne to zakázané nie je, len to nie je odporúčané. Divadlo v krajine vôbec nemá tradíciu, kiná boli zrušené myslím v roku 1979, kvôli tomu, že vraj doniesli „zlú“ kultúru zo západu.

Je v krajine vysoká kriminalita?
Kriminalita je tam dosť nízka, občas prejde médiami správa, že niekde vykradli auto na parkovisku alebo sa nejakí chlapi dobodali nožmi. Existuje tam jedna vec, ktorú tu vôbec nepoznáme a tou sú slúžky v rodinách. V podstate v každej rodine majú slúžky, ktoré pochádzajú z Filipín, Indonézie, Somálska či Eritrei. Traduje sa, že v niektorých rodinách sa s nimi nezaobchádza práve dobre a oni v náhlom návale zlosti niekoho zabijú. Pomerne často sa spomína aj pašovanie drog a domáca výroba alkoholu, ktorý je v krajine oficiálne zakázaný.

Ako teda trávia mladí ľudia svoj voľný čas?

Chlapci si užívajú rýchlu a najmä riskantnú jazdu na autách, športuje ich len veľmi malé percento. Dievčatá nešportujú vôbec. Trávia veľa času na sociálnych sieťach a sledujú romantické telenovely, najmä egyptské, kuvajtské, sýrske či indické.

Ako je to v krajine s rozvodmi?

V Saudskej Arábii manželský obrad nefunguje ako u nás, tam je založený skôr formálne na spísaní manželskej zmluvy, v ktorej je hlavné to, že muž si ženu berie a zaplatí za ňu otcovi takú a takú sumu. V prípade rozvodu je to to isté, čiže zase sa spíše zmluva, na základe ktorej je manželstvo ukončené. Ženy to majú ťažšie, pretože sa oficiálne rozviesť nemôžu, ale musia donútiť muža, aby sa s nimi rozviedol. Napriek tomu, že je to veľmi konzervatívna moslimská krajina, je tam veľmi vysoká rozvodovosť. Deti väčšinou ostávajú otcovi, lebo po ňom dedia občianstvo. Najviac rozvodov je v prvom roku manželstva a keď už má manželský pár deti, nebývajú také časté. Zodpovednosť za rozvedenú ženu potom preberajú rodičia alebo najstarší brat a zaujímavosťou je, že žena dostane peniaze, ktoré za ňu muž zaplatil pri vstupe do manželstva.

Aký je systém výchovy v školách?

Majú podobný školský system ako my čo sa týka základných, stredných či vysokých škôl, ale skôr sú zvyknutí učiť sa memorovaním a chýba im kritické myslenie. Pri výučbe cudzieho jazyka s tým mám občas problémy, pretože tá je o určitej logike a pravidlách.

Aký majú prístup k vám ako k cudzinke a osobe iného vyznania? Rešpektujú vás?

V rodinách, kde vyučujem si ma vážia a rešpektujú ma a som rada, že u nich môžem touto cestou prezentovať inú kultúru. Zo začiatku bývajú po pravde dosť prekvapení z toho, že som úplne normálna a ničím výrazným sa od nich neodlišujem.

Sú zvedaví na to ako sa žije tu?

Často sa ma pýtajú na Londýn, ktorý je pre nich naozaj obľúbenou destináciou, pretože o Slovensku toho naozaj veľa nevedia. Zaujímajú ich najmä obchody, kde sa dá dobre nakúpiť.

Vnímate v Saudskej Arábii nejaké emancipačné snahy?

Saudská Arábia je známa tým, že je jedinou krajinou na svete, kde ženy nemôžu šoférovať. Bohatšie ženy po tom ani netúžia, pretože je to pre ne pohodlnejšie. Emancipačné snahy prichádzajú práve od strednej vrstvy, teda tých žien, ktoré nemajú tak bohatého manžela, ktorý by im platil súkromného šoféra a musia sa často živiť samy. Väčšinou sú to učiteľky, ktoré učia na dievčenských školách všetkých stupňov. Tieto si musia na cestu do práce platiť šoféra v sume približne 2000 riálov, čo pri plate 5000 riálov je takmer polovica ich platu. Takže ich sa nemožnosť šoférovať naozaj priamo dotýka a v podstate ich znevýhodňuje v porovnaní s mužmi – učiteľmi.

Môžu sa ženy druhýkrát vydať?

Áno, ale väčšinou už nemajú pozíciu prvej manželky. Existuje tam aj inštitút dočasného manželstva, ktoré by sa dalo opísať ako manželstvo na dobu určitú. Spíše sa kontrakt podobne ako pri normálnom manželstve, žena s mužom určitú dobu žije a po uplynutí doby sa rozídu. Je to práve dobrá možnosť pre rozvedené ženy alebo vdovy.

Ako vnímate arabskú komunitu v Piešťanoch?

Keď som išla po pešej zóne, kvôli veľkému množstvu zahalených žien som si po pravde pripadala trochu ako v Saudskej Arábii. Myslím si, že môžeme byť radi, že sú tu a tento rok som si uvedomila ako veľmi sa zmenila klientela. Kedysi sem chodili v prevažnej väčšine Nemci, teraz je tu veľa Rusov a obyvateľov arabských krajín pribudlo. Myslím, že nám môžu urobiť dobré meno, ak sa budeme o nich dobre starať. Samozrejme, majú trochu iné zvyklosti a iné nároky na služby i svoje maniere, ale nemyslím si, že je to až taký problém

Aký režim je tam pri výchove detí, keď tu v Piešťanoch na pešej zóne ich počuť ešte o pol jednej v noci?

Systém výchovy je diametrálne odlišný ako u nás. Deti si takpovediac robia čo chcú a nejaká prísna výchova tam jednoducho neexistuje. Aj denný režim majú trochu iný ako je na Slovensku. Dá sa povedať, že ľudia tam žijú nočným spôsobom života. Cez deň sú tam 40 stupňové horúčavy a keď idú rodiny von, tak väčšinou až o deviatej večer. Vôbec neriešia, že deti by mali byť o desiatej v posteli.

Ako vnímajú v Saudskej Arábii utečeneckú krízu a riešia vôbec, či prijať nejakých utečencov?

Pravda je tá, že v Saudskej Arábii je momentálne približne milión a pol Sýrčanov. Jediný rozdiel v ich politike prijímania utečencov je, že títo dostanú dočasný občiansky preukaz na pol roka a pošlú ich pracovať. Keď túto dobu odpracujú a nie sú s nimi žiadne problémy, tak im dovolia priviezť svoje rodiny a pobyt sa im predlžuje na rok, dva roky, päť rokov a tak ďalej. Podľa môjho názoru je tento systém omnoho lepší ako utečenecké tábory, pretože ľudia získajú prácu i nejakú perspektívu do budúcnosti a nie sú odkázaní na druhých. Samozrejme, výhodou je, že hovoria jednou rečou a nemusia sa pracne učiť po anglicky alebo po nemecky, aby sa mohli zamestnať.

Ako vnímajú terorizmus a Islamský štát?

Veľmi striktne všetky teroristické činy odsudzujú a takisto sú veľmi nahnevaní na to, že teroristická organizácia sa nazýva Islamský štát. Vadí im práve slovíčko islamský, pretože si uvedomujú, že násilie je spájané s ich náboženstvom a že veľa ľudí si zamieňa islamský štát s islamským náboženstvom.

Je v krajine nejaký systém sociálneho zabezpečenia a môžu ho dostať ľudia, ktorí do krajiny prídu?

Tento systém je tam výrazne odlišný. Pravda je tá, že domáci majú oproti cudzincom určité výhody. Zahraničným obyvateľom napríklad nikto nezaručí penziu, ani keby tam pracujú dvadsať rokov alebo invalidný dôchodok, keď už nevládzu pracovať. Sociálne istoty v našom ponímaní tam nie sú.

Koľko vás stojí nákup potravín a kupujete skôr lokálne alebo dovážané produkty?

Do obchodov je dovážané všetko, po čom je dopyt, takže nie je problém kúpiť francúzske syry či argentínsku hovädzinu, aj keď tieto veci sú asi raz tak drahé ako lokálne potraviny. Je tam obrovský výber čerstvého ovocia a zeleniny, ktoré je kvalitné a samozrejme čerstvé. Musím povedať, že priemerne dám za týždenný potravinový nákup približne 80 až 90 eur, keď kupujem aj nejaké čistiace prostriedky, je to samozrejme viacej. Výhodou je, že benzín je neskutočne lacný a za päť eur máte plnú nádrž.

Povedali ste si pri niečom, že toto by sme sa od nich ako slovenský národ mali naučiť?

Myslím, že veľmi veľa by sme sa od nich mohli naučiť čo sa týka spolužitia. Saudská Arábia je naozaj multikultúrnou krajinou, žije tam 30 miliónov ľudí a jedna tretina z nich sú cudzinci. Všetci tam fungujeme bez nejakých predsudkov. Keď tam prídeme ako cudzinci, musíme sa samozrejme prispôsobiť podmienkam, ktoré sú jasne stanovené a rešpektovať ich, keď tam chceme žiť.

Prečo to tak nie je, keď oni prídu sem?

Možno to tak nevyzerá, ale otázne je, či im niekto stanovil pravidlá a jasne im povedal toto sa smie a toto zase nie. Ja keď prídem do Saudskej Arábie, ešte na letisku si oblečiem abáju, lebo je jasne prikázané, že žena ju musí pri vstupe do krajiny mať. My na našom letisku nemáme príkaz, že ženy si musia obliecť rifle a tričko, tak sa nečudujme, že chodia v abájach aj tu. A máme snáď zákon, že deti nemôžu byť do pol noci vonku? Nemáme…tak čo? Keď však idú po pešej zóne na bicykli, mali by dostať pokutu.

Pravda je tá, že pokuty nedostávajú, pretože polícia sa s nimi nevie dohovoriť. Nemali by naše pravidlá rešpektovať?

Samozrejme, mali. Z toho čo ste teraz povedali mi je jasné, že tieto otázky by sa mali riešiť so štátnou políciou alebo na úrovni samosprávy. Piešťany sú svojim spôsobom veľmi špecifické mesto a musia si zjavne vedieť špecifickým spôsobom zjednať poriadok. Príslušníci arabských krajín tu nežijú deň sú tu už desaťročia a treba im dať jasne najavo, že ak tu chcú žiť, tak isté pravidlá musia rešpektovať.

Aké riešenie tejto situácie by ste navrhovali ako znalkyňa arabskej kultúry?

No, neviem, či sa môžem považovať za znalkyňu arabskej kultúry, ale pokiaľ dieťa na bicykli len pokrčí plecami a tvári sa, že nerozumie a nemá na pokutu, tak treba situáciu riešiť s rodičmi. Pokiaľ dieťa nepríde domov alebo príde bez bicykla, určite to tých rodičov začne zaujímať. A pokiaľ je tu arabská komunita naozaj taká rozsiahla, musí mať nejakých predstaviteľov, ktorí komunikujú so samosprávou. Dobrou voľbou by podľa mňa bolo angažovanie arabského tlmočníka, ktorý by veci vedel priamo vysvetliť a zabránilo by sa tak dezinterpretácii pri preklade z angličtiny.

-lt-

Reklama