Aktuality
Prvý Stolperstein pripomína dcéru Ľ. Wintera – Máriu Schulzovú
Pamätný kameň Stoleprstein je uložený odvčera na pešej zóne pred Zeleným stromom, rodným domom a posledným bydliskom Márie Schulzovej, rodenej Winterovej. Mosadzná dlažobná kocka s menom a ďalšími údajmi ju má pripomínať ako obeť holokaustu. Vnučka Alexandra a najmladšia dcéra Ľudovíta Wintera bola odvlečená počas druhej svetovej vojny do koncentračného tábora, kde zahynula. Uloženie Stolpersteinu na pamiatku svojej starej mamy iniciovala Andrea Schulz-Steinel a uskutočnilo sa v sobotu 6. augusta za účasti zástupcov mesta, potomkov rodiny Winterovcov ako aj autora myšlienky projekty pamätných kameňov, nemeckého akademického sochára Günthera Demniga, ktorý vlastnoručne dlažobnú kocku aj vložil na svoje miesto – pred pamätnú tabuľu Ľudovíta Wintera a vchod do Zeleného stromu.
Na slávnostnom podujatí vystúpili s pár slovami okrem primátora Miloša Tamajku aj Andrea Schulz-Steinel, ďalej Eva Justová, ktorá zastupovala piešťanskú židovskú obec a riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa. Vo svojich prejavoch pripomenuli zásluhy rodiny Winterovej na rozvoji Piešťany, ale aj hrôzy holokaustu, ktoré sa kruto dotkli i života obyvateľov nášho mesta.
Ako uviedla v príhovore okrem iného Eva Justová, „eportácia obyvateľov židovského vierovyznania z Piešťan a okolia začala 23. marca 1943 sústredením mladých žien a dievčat a odvlečením do vyhladzovacieho tábora Osvienčim, mladých mužov do koncentračného tábora Majdanek. „Aby zakryli svoj falošný úmysel vypravili v dňoch 24-25. Apríla rodinný transport do Osvienčimu. Okolo 300 ľudí s použitím násilia nahnali do dobytčích vagónov, Takto bolo deportovaných viac ako 90 perc. židovského obyvateľstva. Do konca mája 1942 bolo z okresu Piešťany deportovaných okolo 1360 židov.“
Najmladšia dcéra Ľudovíta Wintera Mária Schulzová bola na základe udania kvôli svojmu židovskému pôvodu 5. januára 1945 odvlečená do koncentračného tábora Bergen-Belsen a už nikdy sa nevrátila. Zahynula tu vo veku 38 rokov, ale jej rodina sa až po 60-tich rokoch dozvedela, čo sa s ňou vlastne stalo. „Môj otec, ktorý bol vnukom Ľudovíta Wintera a synom Márie tým celý život hrozne trpel,“ spomína Andrea Schulz-Steinel, ktorá žije v Nemecku. „Jeho matka bola odvlečená a nikdy sa nevrátila. On bol ešte dieťa a preňho a pre jeho sestru to bolo natoľko strašné, že sa s tým nikdy nevyrovnali. Okrem toho nikto nevedel, kde zostala ich mama, nevedel im nič povedať. Môj otec sa až 60 rokov po tom, čo zmizla, dozvedel, že zomrela v koncentračnom tábore Bergen-Belsen.“
Ako ďalej Winterova pravnučka uviedla, pred dvomi rokmi zaregistrovala existenciu Stolpersteinu v Nemecku a dva z týchto kameňov sú aj pred domom Andreinej mamy v Bratislave. „Autora projektu som oslovila, či by bol ochotný uložiť jeden kameň aj v Piešťanoch a on veľmi rád súhlasil, keď vybavím povolenie od mesta,“ dopĺňa. „Dnes som hrozne šťastná, že sa to podarilo, lebo moja stará mama mala 38 rokov, keď za príšerných okolností, ako ostatní, čo boli v tom tábore, musela zomrieť.“ Andrea Schulz-Steinel spolu s manželom navštívila aj dokumentačné centrum, ktoré vyrástlo na mieste bývalého koncentračného tábora, kde našla i Máriino meno medzi obeťami. Ako spomína, keď videla všetky tie filmy, ktoré ukazovali, čo si vytrpeli jeho obyvatelia, rozhodla sa, že urobí všetko pre to, aby sa na meno jej starej mamy nezabudlo. Po dvoch rokoch sa jej podarilo v spolupráci s mestom myšlienku zrealizovať.
Do Piešťan spolu s ňou pricestoval z Nemecka aj autor projektu Stolpersteinu sochár Günther Demnig i s manželkou. „Pozadím mojej myšlienky bolo, priniesť mená tých obetí tam, odkiaľ pochádzali. Pretože taký Auschwitz je veľmi ďaleko. A kolínsky rabín mi povedal jednu vetu, že človek je až vtedy zabudnutý, keď sa zabudne jeho meno. Vtedy som založil vlastne tento projekt,“ vysvetlil. Na svete už uložili viac ako 59-tisíc Stolpersteinov a niekoľko desiatok sa ich nachádza aj na Slovensku, v Bratislave, Banskej Bystrici či v Košiciach. V Piešťanoch má zatiaľ prvý práve Mária Schulzová, Winterová priamo na pešej zóne.
-ad-