Aktuality
Skríning plochonožia: zo 700 detí s pozitívnym nálezom prišlo do ambulancie iba 20 percent
Nemocnica Alexandra Wintera v Piešťanoch ukončila ojedinelý projekt diagnostiky plochej nohy u detí u žiakov základných škôl a materských škôl v meste Piešťany. S projektom oslovilo najskôr vedenie mesta, ktoré im sprostredkovalo komunikáciu so školami. Riaditeľ NAW Štefa Kóňa na tlačovej konferencii v utorok 21. júna spolu so svojimi kolegami oznámil výsledky skríningu plochých nôh. Hoci z približne tisíc päťsto vyšetrených detí až skoro polovica (704) mala pozitívny nález, ambulanciu ďalej navštívilo len 148 pacientov, teda asi 20 percent.
Výsledky projektu prezentovala lekárka Terézia Sedláčková. „V spolupráci s mestom sme oslovili základné školy, ktoré následne oslovili rodičov s informovaným súhlasom, s tým, že rodičia boli oboznámení s týmto projektom. Keď súhlasili s vyšetrením, my sme potom išli na školy, kde sme ich vyšetrili. Potom dostali späť nález pre rodičov, kde bolo napísané, či majú alebo nemajú plochú nohu.“ Tie s pozitívnym nálezom pozvali aj na návštevu ortopedickej ambulancie na ďalšie vyšetrenie a konzultáciu.
Celkom požiadala nemocnica o súhlas rodičov s diagnostikou 2837 detí z piešťanských škôl. Z nich bolo naozaj vyšetrených 1538, ploché nohy našli u 704 detí, u 132 dokonca diagnostikovali ťažší stav. Ambulanciu však z týchto sedemsto detí ďalej navštívilo už len 148. „Vychádza to 21 percent, čo si myslím, že je dosť málo,“ uviedla lekárka. Najčastejšie diagnostikovali pozitívny nález u troj- a štvroročných detí, u starších to boli dievčatá vo veku 10 rokov a chlapci vo veku 14 rokov. Deti vyšetrovali prostredníctvom špecializovaného prístroja.
Plochá noha môže byť vrodená, ale aj získaná napríklad po úrazoch, pri svalovej disbalancii, či artritíde a dôležitá je včasná diagnostika, ako aj nosenie vhodnej obuvi. Projekt Skríning plochonožia v réžii piešťanskej nemocnice je jediným na Slovensku, preto si nemajú ako porovnať štatistiky s inými mestami či oblasťami. Uvažujú tiež o jeho zopakovaní, ktoré by malo význam urobiť približne o päť rokov.
A čo by mali rodičia robiť, aby zabránili vzniku plochej nohy u detí? „Ak majú nejaké podozrenie, mali by vyhľadať detského lekára. Ten následne posiela dieťa k špecialistovi, mal by to byť podológ, zatiaľ taká špecializácia na Slovensku nie je, ale sú tu ortopédi, ktorí sa tým zaoberajú,“ odpovedal Štefan Kóňa. Ten určí stav a liečbu, ktorej základom je rehabilitácia, v zmysle individuálneho telocviku. „Napriek tomu, že sme chceli rodičom povedať, ako majú s deťmi cvičiť, len 20 percent prišlo na poradu, ako ďalej. To je alarmujúce číslo. My sme im aj čas ušetrili, lebo sme im povedali, aký je stav u detí. To dieťa zatiaľ o ochorení nevie, ale keď ho už začnú nohy bolieť, horšie sa jeho stav rieši.“ Súčasťou liečby sú tiež ortopedické vložky, ktoré by mali byť vytvorené na mieru. Lekári spolu s mestom preto vyzývajú aj touto formou rodičov, aby deti s pozitívnym nálezom priviedli do špecializovanej ambulancie.
Riaditeľ NAW Štefan Kóňa tiež vyzdvihol podiel riaditeľov a učiteľov počas prípravy projektu, ktorí aktívne spolupracovali a zabezpečili všetko potrebné pre lekárov, rovnako ocenil spoluprácu s mestom. „V nadväznosti na tento projekt bude v spolupráci s mestom rozbehnutý aj druhý projekt na pomoc diabetikom,“ uviedol. Podľa neho pôjde o takzvanú diabetickú nohu, ktorá často končí amputáciou a pri dostatočnej starostlivosti, včasnej diagnostike a liečbe u niektorých pacientov k strate nohy nemusí dôjsť. „Je štatisticky dokázané, že po amputácii často dochádza k psychickým problémom ba dokonca až k úmrtiu.“ Vypracovaním dobrej ortézy, protézy či vložky sa podľa neho dá zabrániť samotnej amputácii alebo jej následkom.
-ad-