Novinky

Andy Hlaváč: „Ďakujeme, pán Generál“

Published

8 rokov ago

16. júna 2016

PNky.sk

Reklama

Brezová pod Bradlom sa stala počas uplynulého piatku 10. júna dejiskom 140 kilometrov dlhého štafetového závodu s názvom Štefánik Trail. Medzi sedemdesiatkou štartujúcich jednotlivcov a tímov bol aj Minimon running team z Piešťan, ktorý možno poznáte z bežeckých pretekov v našom meste a okolí. Miestni športovci síce v príprave nabehali veľké množstvo kilometrov, ale pretek v ťažkom teréne u nich aj tak vzbudzoval obavy a rešpekt. Závod odštartoval o 23:00 a cieľ ich čakal po dlhých 15 hodinách, 20 minútach a 43 sekundách v Bratislave. Výsledné 16. miesto je pre tím v zložení Andy Hlaváč, Rasťo Balón, Dano „Muflón“ Sýkora, Marián Selnekovič, Marcel Švec, Erik Ferencz a Marián Saitler obrovským úspechom.

Reklama

Priebeh náročného Štefánik Trailu približuje člen Minimon running teamu Andy Hlaváč: 23:00, štart. Konečne. 70 štafetových bežcov vyráža do tmy, okolo mohyly rovno na červenú značku, ktorá nás „dúfame“, bezpečne dovedie až do Bratislavy.

Ticho, tma, iba lomoz lesnej zveri a ťažké hlboké dýchanie. To je jediné, čo nás sprevádza celým prvým úsekom. Pohľad čelovky neustále uprený pod nohy, na skaly, výmoly a šotolinu. Občas zodvihnúť hlavu a pozrieť na dokonale vyznačenú cestu, ktorá miestami svieti ako diaľnica. Bez problémov.

Reklama

Prvý úsek dobiehame v polovici štartového pola, ale ide Rasťo, a to je dobre. „Bež“. Rasťo vybieha z Dobrej vody s odhodlaním jemu vlastným. Presúvame sa na Bukovú. Je 3:00 ráno, Dano v tejto chvíli nevyzerá zrovna ako adrenalínom nažhavený, ale čo už. Zohrievame sa pri plameňoch zapáleného ohňa na kontrolnej stanici. „Koľko ešte?“ Mal by prísť cca 3:20. Je 3:12 a z diaľky vidíme charakteristicky sa kymácajúcu čelovku. Je to on? Určite. „Danoooo, štyridsaťosem, poď“. Dano narýchlo zhadzuje bundu, vybieha do tmy. „Sme v prvej desiatke“, vraví alebo skôr sekavo vydýchne Rasťo. Thy wolle.

Presúvame sa do Sološnice. Svitá. Nikto nezávidí bežcovi na trati, ani Majovi, ktorého čaká síce už „svetelný úsek“, ale zasa hneď z rána 3 hodiny do kopca, no neviem.“ Majo ideš, drž sa“. My zatiaľ využívame pohostinnosť dokonale zásobených občerstvovačiek. Od ovocia, orieškov, slaného a sladkého až po pivo, najviac nám „ide“ mastný chleba s cibuľou. Lahôdka v tejto situácii. Keď dorazíme na Pezinskú babu, je už celkom príjemné teplé ráno. Len neviem, či tá polievka tesne po dobehu bol dobrý nápad, nejako sa necítime. Ako tak vyspatý Marcel je plný chuti a energie, vyzerá ako by k nám ani nepatril. „Marcel, kľud, neprepál to“. Vybieha. Ide sa na Kolibu pod lanovku. Záverečne kilometrové stúpanie po 30 kilometrovej štreke – asi nebude vysmiaty. Vidíme ho. Nevyzerá zrovna „fresh“, keď prichádza k nám, nepočujeme nič. Už ani nenadáva. Ouuu. To je zlé. „Kde je predávka“? ukazujeme mu smer jeho posledných 100 metrov a bežíme na kontrolný bod objať ho.

Vytknutý členok, ale etapa „na doraz“. Držíme sa okolo 20- teho miesta, ale ešte máme v zálohe Erika. Želáme mu šťastnú cestu a odchádzame na nábrežie k cieľu. Posledné dva úseky, chlapci bojujme.

„Máte parádne dresy, chcete sa ísť osprchovať“?, pani nám podáva karty od apartmánov 5-hviezdičkového hotela Sheraton, a po divne sa pozerajúcom recepčnom, ktorý nás ochotne odprevádza k výťahom, si užívame dokonalú „5 hviezdičkovú“ sprchu. A Erik beží. Vraciame sa na nábrežie a po výdatnom guláši s pivom v ruke lustrujeme web. Prvá 20-tka by bola neskutočný úspech. Nachádzame aktuálne poradie, Erik odovzdáva poslednú štafetu na 15-tom mieste. Eufória.“ Marián poď!“

Tŕpneme, tešíme sa, sme všetci pri ňom, „drž sa, to dáš“. 13:40 organizátor hlási že Minimon prebehol posledným kontrolným bodom a cca o 20 minút je v cieli. Pozbierame sily, čo nám zostali, alebo pivo dodalo a čakáme Mariana na posledný 50-metrový úsek, ktorý dávame cez bolesť, radosť a dojatie. „Hotovo“. Máme to. Minimon running team dobehol na 16-tom mieste v čase 15:20:43.

Preberáme si medaile, ktorá nám na krk vešia praneter pána Štefánika, usmievavá milá a žoviálna pani, presne taká, aký charakter mal celý závod. Neskutočná vďaka patrí organizátorom, dobrovoľníkom, partnerom, karpatským horám, a samozrejme, Vám, pán Milan Rastislav Štefánik, tak zasa o rok.

Členmi štafety boli Andy Hlaváč, Rasťo Balón, Dano „Muflón“ Sýkora, Marián Selnekovič, Marcel Švec, Erik Ferencz a Marián Saitler. Musíme ešte vysloviť veľkú vďaku Petrovi Divincovi, ktorý ako vodič a podpora nás nielen že zodpovedne doviezol, ale po celý čas trpel s nami.