Nemáte doma historické kroje? Folkloristka Beáta Bučková ich zháňa kvôli inšpirácii

Reklama

 

 

 

 

Folkloristka Beáta Bučková rozbehla pred nedávnom dokladovanie originálnych krojov, pochádzajúcich z obce Banka. Zaujíma ju tak farebnosť ako aj druh výšivky, používané vzory a tiež to, či sa približujú viac k Piešťanom alebo k obciam Lúka, či Hôrka. Po skončení tohto pátrania plánuje pokračovať v zbere údajov práve v susedných obciach. Ak náhodou vlastníte bananský kroj a boli by ste ochotní ho zapožičať alebo aspoň nechať nafotiť, určite sa Beáte Bučkovej ozvite prostredníctvom našej redakcie alebo facebooku. Podľa nich potom šikovné dievčatá ušijú nové kroje, ktoré nás potešia pri folklórnych predstaveniach. 

Beáta Bučková druhá sprava.

„Na strednej škole som začala tancovať vo folklórnom súbore Slnečnica a neskôr sme vytvorili nový folklórny súbor Máj, kde pôsobím až doteraz. Pred dvomi rokmi som videla folklórny súbor Žito, ktorý približuje divákom tradície z nášho regiónu a nadchlo ma to natoľko, že som neodolala a stala sa aktívnou členkou. Keďže približujeme ľuďom tradície z nášho okolia a chlapci nemali kroje (z mužských krojov sa moc nezachovalo, keďže chlapci odchádzali na vojnu a po vojenčine už boli odrastení a začali sa obliekať do nohavíc a košieľ, už ako mestskí páni), tak sme sa dohodli, že im piešťanské košele vyšijeme my – dievky. Po 8 mesiacoch mi z rúk vypadli dve nádherné košele. Samozrejme, vyšívali aj iné dievky, takže chlapcov sme obliekli i keď ostatné súčasti krojov ako nohavice či lajblíky sa dávali šiť,“ povedala o svojom kontakte s folklórom Beáta Bučková.

Reklama

 

Ak máte doma odložené po starých rodičoch súčasti krojov, napríklad staré kabátiky, zástery, sukne, spodnice, prucle, rukávce, košele, šatky, ich zapožičaním, prípadne poskytnutím pre nafotenie dopomôžete k zachovaniu tradícií. Beáta Bučková kroje najprv zháňala na internete, neskôr ich začala sama šiť a vyšívať. Vzhľadom na to, že každá dedinka má v krojoch rôzne odlišnosti, rozhodla sa urobiť prieskum práve v obci Banka a zdokladovať tieto rozdiely.

Reklama

 

 

Okrem toho sa zaujíma aj o osobné skúsenosti pamätníkov, týkajúce sa ich spomienok na rodičov, či starých rodičov a zvyky, ktoré boli v našom regióne v minulosti. Vedeli ste napríklad, že piešťanská strana Váhu vyšívala na malé dierky a opačná strana vyšívala kroje na veľké dierky? Taktiež farebnosť krojov, vzorov, ale aj materiálu je v každej obci iná. Najväčším paradoxom je podľa folkloristky to, že ako Piešťanka nemá miestny kroj. Kroje teda hľadá aj ako inšpiráciu pre svoj nový výtvor a dúfa, že nejaké časti získa darovaním. Hlavne verí, že sa jej podarí postarať o kusy, o ktoré sa ľudia nevedia postarať sami a v najhoršom prípade uvažujú o ich vyhodení prípadne spálení.

„Nedávno som sa rozprávala s jedným folkloristom a dospeli sme k názoru, že Piešťanci boli asi tichý národ. Všetky ostatné regióny majú napríklad trávnice, čo sa spievavali pri kosení a hrabaní sena, a Piešťanský región nič. Takže aj toto by som rada zistila.
A keďže robím na Obecnom úrade na Banke, rozhodla som sa, že v spolupráci s Viktorom Vráblom prebehneme ľudí v obci a popozeráme kroje, pofotíme, pozisťujeme, čo si kto pamätá ešte z detstva alebo z rozprávania. Taktiež by som rada túto skutočnosť zaznamenala aj do kroniky obce Banka,“ dodáva folkloristka.

-lt/Foto: Viktor Vrábel, Mirka Chamrazová, Eva Ryšavá-

Reklama