Aktuality
Na Slnku je momentálne škvrna, viditeľná aj voľným okom
Na Slnko respektíve do Slnka sa príliš často nepozeráme. Teraz sa však s vhodnými pomôckami oplatí zdvihnúť zrak. Aktuálne je na ňom voľným okom viditeľná škvrna, ktorej priemer je väčší ako priemer Zeme, cca 60 tisíc kilometrov. Keď teda budete vidieť Slnko pri východe, alebo západe cez oblaky, prípadne hmlu, či riedku oblačnosť, máte šancu na jej zhliadnutie. Pri intenzívnom dennom žiarení treba použiť okuliare so špeciálnou fóliou alebo iné pomôcky na pozorovanie zatmenia Slnka.
„Povrch našej materskej hviezdy je tvorený najchladnejšou vrstvou plazmy – špecifickým skupenstvom vysokoionizovanej hmoty. Povrchová teplota dosahuje približne 5000°C – chladnejšie oblasti, do ktorých sa akoby plazma vracia, sa na povrchu zobrazujú ako tmavé oblasti – škvrny,“ vysvetľuje hvezdár Peter Zbončák, ktorého Piešťanci poznajú opakovane z festivalu Astrofilm. Množstvo škvŕn závisí od aktivity Slnka, ktorá sa mení v približne 11-ročných cykloch. Posledné maximum slnečnej činnosti nastalo v roku 2013, momentálne sa Slnko nachádza v období zníženej slnečnej aktivity. Veľkosti škvŕn kolíšu od úplne zanedbateľných – viditeľných len pomocou ďalekohľadu, až po gigantické, ktoré sú pozorovateľné voľným okom.
„Slnečná škvrna, ktorá sa v týchto dňoch nachádza na povrchu Slnka je zaujímavá tým, že je viditeľná voľným okom, stačí mať tmavé okuliare na pozorovanie Slnka. K pozorovaniu je vhodné aj obdobie, keď je Slnko ráno, alebo večer v opare, prípadne slabej oblačnosti. Ak máte doma okuliare, ktoré ste používali na pozorovanie zatmenia Slnka, alebo prechodu Venuše popred slnečný disk, máte takisto o starosť menej,“ približuje jedinečnosť úkazu Peter Zbončák. „Rozmer dosahuje cca. 60 tisíc kilometrov. Jej vytvorením a súvisiacou aktivitou je možné, že v nasledujúcich pár dňoch bude zvýšený počet polárnych žiarí a takisto sa zvyšuje pravdepodobnosť vidieť polárnu žiaru aj v južnejších častiach od severného pólu,“ dodáva.
-th- Foto: Peter Zbončák