Aktuality
Nórska veľvyslankyňa hovorila najmä o ženských právach, ale spomenula aj fondy
Veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Inge Magistad, ktorá vo štvrtok navštívila piešťanský Kursalon na pozvanie Medzinárodného klubu žien PIWC, sa vo svojom príhovore venovala najmä ženským právam v Nórsku. Krátko sa dotkla sa tiež témy fondov, z ktorých severské krajiny podporujú aj Slovensko. Na záver sme sa dozvedeli, že počas svojej diplomatickej misie Piešťany už niekoľkokrát navštívila a okrem kúpeľov si pozrela aj mesto.
V svojej prezentácii diplomatka na úvod spomenula históriu samostatnosti Nórska, ktorá sa začala písať v 1905, keď sa Nóri oddelili od Švédska a vzniklo samostatné kráľovstvo. Ako jedna z prvých krajín Európy potom udelilo ženám v roku 1913 volebné právo. Napriek tomu ani u nich to bojovníčky za ženské práva nemali ľahké, pretože spoločnosť stále uznávala rôzne rodové zákony, napríklad, že majetok po smrti rodičov dedí najstarší syn. Zmeny zákonov, týkajúcich sa rodovej nerovnosti sa im podarilo presadiť až koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hoci v súčasnosti majú napríklad ženy v Nórsku 40 až 50 percentné zastúpenie vo vláde i v parlamente, pri iných ukazovateľoch sa výška percent medzi pohlaviami rôzni.
Ženy majú napríklad ešte stále často nižšiu mzdu na rovnakých pozíciách ako muži a takisto v riadení súkromných firiem je viac manažérov mužského pohlavia. Pri narodení dieťaťa sa ale rodičia môžu v Nórsku dohodnúť, kto bude pracovať a hoci mamičky majú nárok na dlhšiu platenú dovolenku, desaťtýždňovú „otcovskú“ si môžu vybrať aj muži. Rodová rovnosť však má aj svoje nevýhody, napríklad do dôchodku odchádzajú Nóri až v 67– rokoch bez rozdielu pohlaví či počtu detí. V určitých prípadoch, ak majú tieto podmienky dohodnuté s poisťovňou, môžu požiadať o predčasný dôchodok už od 62 rokov.
Nórska veľvyslankyňa spomenula v krátkosti aj takzvané „nórske fondy“ teda finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórsky finančný mechanizmus, ktoré predstavujú príspevky prispievateľských krajín – Nórska, Islandu a Lichtenštajnska viacerým členským štátom Európskej únie. V súčasnosti dobieha jeho druhá etapa, v ktorej príspevok pre Slovenskú republiku v rokoch 2009-2014 činil viac ako 80 mil. eur a rozdeľoval sa medzi deväť oblastí ako napríklad školstvo, kultúra, životné prostredie a ďalšie. Od polovice tohto roka začína nové programové obdobie, v rámci ktorého by mali do roku 2021 rozdeliť na Slovensku až 113 miliónov eur pre väčšie či menšie bilaterálne projekty.
Keďže jej excelencia mala dosť nabitý program, nezostalo veľa priestoru na otázky z pléna asi 150 návštevníkov. Vzhľadom na vyčerpávajúcu prezentáciu ich však bolo len pár. Za návštevu jej excelencii poďakoval i v mene Mesta Piešťany poslanec Mestského zastupiteľstva Denis Kristek (nezávislý – Spoločne pre Piešťany), ktorý na podujatí zastupoval primátora Miloša Tamajku.
S veľvyslankyňou sa ešte pred odchodom stretli i jej krajanky – matka s dcérou, žijúce v Piešťanoch, a tiež umelkyňa Ingrid Zámečníková, ktorá prišla do Kursalonu predstaviť svoj portrét nórskeho prozaika a básnika, držiteľa Nobelovej ceny za literatúru z roku 1903 Bjørnstjerna Bjørnsona. Bojovník za národnú nezávislosť Nórska, za slobodu malých a utláčaných národov sa vo veku 75 rokov stal veľkým zástancom Slovákov. Dielo Ingrid Zámečníkovej sa nachádza v pamätnej izbe autora v kaštieli v Mojmírovciach. „Ide o portrét Bjørnstjerna Bjørnsona, teda vlastne tri jeho portréty, ten najväčší zvýrazňuje jeho dynamiku a smelosť v tom ťažkom období pre Nórov i Slovákov,“ vysvetlila umelkyňa. Dielo obsahuje aj známy Bjørnsonov výrok „Zbaviť deti materčiny je predsa to isté ako odtrhnúť hladné dieťa od matkiných pŕs.“ Obraz vytvorila na jeho počesť a ako sama hovorí, bola pre ňu česť ho namaľovať a predstaviť aj v Piešťanoch v súvislosti s návštevou Inge Magistat. Potešilo ju tiež, keď si diplomatka spomenula, že práve jej obraz pri otvorení pamätnej izby tohto velikána slávnostne odhalila.
Pri odchode nám ešte veľvyslankyňa prezradila, že v Piešťanoch už bola niekoľkokrát, bývala v hoteli Thermia Palace a okrem kúpeľov si prezrela i centrum mesta. Zaujímal nás aj jej názor na možnosti využitia nórskeho finančného mechanizmu napríklad pri obnove kultúrnych pamiatok, na čo jej excelencia uviedla, že podľa nej budú mať v novom programovom období šancu skôr menšie projekty. „Dôležité je tiež nájsť si partnera na spoluprácu v Nórsku,“ doplnila. V diplomatických službách a zahraničnej politike pôsobí Inge Magistad od roku 1978, jej slovenská misia končí asi za rok a pol. Na otázku, či v nej bude pokračovať aj naďalej, odpovedala, že sa už zrejme vráti domov.
-ad-