Víkendové čitanie: Natália Tupová „Výmena strážcov“

Reklama

 

 

 

 

Po roku Vám opäť prinášame v seriáli Víkendové čitanie s dielkami mladých talentov, ktoré sa zapojili do literárnej súťaže, každoročne vyhlasovanej mestom Piešťany pre žiakov základných škôl. Téma tohto ročníka bola ľubovoľná. Do súťaže deti odovzdali 25 príspevkov, z toho desať patrilo do kategórie Poézia a 15 do Prózy. Svoje literárne práce zaslali do súťaže žiaci I. a II. stupňa ZŠ Vajanského, Holubyho, Mojmírova, Brezová a Scherera. Výhercom odovzdali ceny zástupcovia mesta Piešťany koncom roka. Začíname víťaznými prácami a na dnešné čítanie sme vybrali príspevok štvrtáčky Natálie zo ZŠ Mojmírova, ktorá vo svojej kategórii (I.) skončila na treťom mieste. 

Výmena strážcov

Reklama

 

Náš psík Rikino bol pudlík a bol už veľmi starý. Skoro nič už nepočul, ani si nevidel do misky, keď sme mu dávali jesť. Bol to veľmi dobrý psík. Strážil nám dom i kočíky, keď sme boli so sestrou malé. Mama vravela, že keď sme spali na dvore v kočíku, on sa od nás ani nepohol, ani nezaštekal, aby nás nezobudil. Keď mala moja sestra dva roky, bola iba kúsok väčšia od psíka. Celé dopoludnie bola na dvore a Rikino ju strážil. Mal viac rozumu, ako malé dieťa. Keď príliš vymýšľala, zaštekal na ňu, aby prestala. Vydržal aj sestrine pokusy vytrhať mu obočie, iba sa zatriasol a sedel pri nej ďalej.

Nikdy nám neublížil, mal nás veľmi rád. Bolo nám ľúto, že už je starý a budeme sa musieť s ním rozlúčiť. Kúpili sme si malé šteniatko, aby ho Rikino naučil všetko robiť tak, ako to robí on. Postrážiť dom, kým nie sme doma, zoznámiť sa so všetkými členmi našej rodiny, ohlásiť príchod návštevy. Rozoznali sme podľa brechotu, či ide niekto cudzí, alebo len dedko s babkou. Malé šteniatko dostalo meno Ajax. Bolo veľmi učenlivé, onedlho boli ako malý a veľký kamarát. Keď sme išli domov, pribehli k bránke obaja psíci, aby nás privítali. Všetko robili spolu – iba jesť nemohli. Každý musel mať svoju misku, aj tak na seba vrčali ako psi.

Reklama

 

Asi o pol roka bol už Ajax väčší ako Rikino. Ajax je totiž doberman. Ajax bol síce väčší, ale rozumu mu ešte chýbalo. Poskákal po všetkých kvetoch, zeleninovú záhradku sme museli ohradiť. Na jeseň, keď padajú zo stromov orechy, Ajax je hlavný zberač. Keď nás Rikino opustil, Ajaxovi sme do dvora priniesli nového kamaráta – malého kocúrika Felixa. Obaja boli ešte mláďatá, preto sa rýchlo skamarátili. Kocúrik chytá myši a Ajax stráži dom.

Je z neho výborný strážca, nikoho cudzieho na dvore nestrpí. Už ani hrdličky sa nemôžu po dvore prechádzať. Tu je pánom on.

Natália Tupová 4.B, ZŠ Mojmírova 98, Piešťany

ilustračné fot: archív PNky

Reklama