Blog Petra Zemánka: Piešťany a extrémy počasia.

Reklama

 

 

 

 

Sucho a intenzívne dažde spôsobujú lokálne povodne – dva meteorologické javy, na ktoré  vedci upozorňujú už niekoľko rokov či desaťročí v súvislosti s globálnymi klimatickými zmenami.

Praktické skúsenosti z celého sveta im dávajú čoraz častejšie za pravdu, o čom sme sa mohli presvedčiť aj v tomto roku. Jeden z týchto extrémov – pretrvávajúce suché a horúce počasie s minimom zrážok, uplynulé leto mimoriadne potrápili celú Európu, Slovensko, Piešťany nevynímajúc. Podľa zverejnených informácií v médiách boli v tomto roku prekonané viaceré teplotné rekordy z obdobia pravidelného monitorovania teplôt, ako aj v nameranom počte „tropických“ dní a nocí.

Reklama

 

Ako túto situáciu zvládlo naše mesto? Zjednodušene sa dá povedať, že bez väčších problémov. V súvislosti s dlho trvajúcimi horúčavami počas letných mesiacov neboli hlásené straty na životoch, ani významnejšie materiálne či environmentálne škody spôsobené obvyklými sprievodnými požiarmi, veľmi sa nesťažovali ani poľnohospodári.

Obyvatelia Piešťan nachádzali úľavu od pretrvávajúcich horúčav najčastejšie pri vode. Okrem kúpaliska Eva či bagroviska Horná Streda, hľadali útočisko aj na neupravených plážach v príjemne chladivých vodách Váhu či na Sĺňave. Prírodné zákutia pozdĺž rieky vyhľadávali podľa značiek parkujúcich áut aj rodiny z ponitria či z blízkeho myjavského regiónu. Je to pre nás potešujúca informácia, ktorá by nás však nemala príliš upokojiť. Prečo?

Reklama

 

 

V súvislosti s prebiehajúcimi klimatickými zmenami je totiž možné očakávať aj výskyt opačných extrémov počasia prejavujúcich sa intenzívnymi zrážkami a povodňami, otázka znie len – kedy ? Podľa predpovedí meteorológov môže aktuálne vzniknúť takáto situácia. Viaceré nezávislé zdroje informácií tvrdia, že tohtoročné teplotné extrémy a sucho s vysokou pravdepodobnosťou súviseli s  opakujúcim sa prírodným javom „El ňiňo“ vznikajúcim v Tichom oceáne podobne ako v roku 1997. Následne sa dá očakávať nestabilné počasie v celom svete. V Európe vtedy na následky povodní zahynulo niekoľko stoviek ľudí a povodne narobili aj obrovské materiálne škody. Pripomeňme si, že 100-ročná voda vtedy na Váhu pri Piešťanoch hrozila narušením vybudovaním ochranných hrádzí a vyvolala cvičnú evakuáciu časti obyvateľov mesta do Vrbového…

Očakávaný „El ňiňo“ má mať údajne extrémny priebeh a dostal už aj pracovné prívlastky „Super El ňiňo“ či „Godzila El ňiňo“. Aj keď najväčšie problémy meteorológovia predpovedajú krajinám  na pobruží Tichého oceánu – obrovskej vodnej plochy zaberajúcej viac ako štvrtinu zemského povrchu, skúsenosti z relatívne nedávnej minulosti nás vyzývajú k obozretnosti a pripravenosti na neočakávané extrémne výkyvy počasia.

Prakticky v celej EÚ aktuálne prebieha proces plánovania zvládania povodňových rizik, ktorý je transformovaný na národnej úrovni do legislatívy jednotlivých štátov. Na Slovensku by mal byť premietnutý do plánu manažmentu povodňových rizík. Na vybudovanie systému včasného predpovedania výskytu extrémnych zrážok v krajine boli v nedávnej minulosti vynaložené nemalé finančné prostriedky. Do konca roku 2015 by mal byť dokončený Projekt POVAPSYS – povodňový varovný a predpovedný systém, vďaka ktorému bude možné s vysokou pravdepodobnosťou predpovedať s viachodinovým predstihom nielen lokálne prívalové dažde, ale aj následne hroziace povodne veľkoplošného rozsahu. Jedna vec je možnosť včas predpovedať vznik extrémnych javov,  prakticky dôležitejší problém je však schopnosť vzdorovať následkom takýchto situácií .
Ako je mesto Piešťany pripravené čeliť povodňovým situáciám vyvolaným očakávanou údajne dlhou a miernou zimou s nadmerným množstvom zrážok? Počas povodňovej situácie v roku 1997 bol zaznamenaný najvyšší prietok vo Váhu v Piešťanoch v priebehu 20. storočia, okolo 2100 m³ za sekundu. Značku pokiaľ vtedy siahala vodná hladina, nájdete zakreslenú na pilieri Kolonádového mosta. Dokázalo by naše mesto čeliť aj historicky známym etrémnejším povodniam zo začiatku alebo konca 19. storočia, ktoré prakticky zmenili koryto Váhu a vytvorili Kúpeľný ostrov? O tom by som rád čitateľov poinformoval onedlho vo svojom ďalšom príspevku.

Peter Zemánek, ilustračné foto: archív PNky

Reklama