V Piešťanoch sa filmovalo vďaka nadšencom vojenskej techniky

Reklama

 

 

 

 

Vojenské historické múzeum a bývalé kasárne boli miestom, kde sa uskutočnil prvý aj posledný filmovací deň čiernej komédie Konfident. Štáb režiséra Juraja Nvotu si vybral tieto priestory vďaka mechanikom z Klubu priateľov Vojenského historického múzea Piešťany. Iba oni totiž dokázali pre potreby filmárov pripraviť armádne stroje z obdobia rokov 1968 – 1974. Nakrúcanie sa začalo vlani v auguste a skončilo 21. júla.

[singlepic id=13182 w=320 h=240 float=right]„Najprv bolo treba nachystať kolónu okupačných vojsk, ktoré do Československa prišli v roku 1968. Postavili sme dvanásť kusov kolesovej techniky, vrátane dobového motocykla,“ zaspomínal na začiatok filmovania Drahomír Hornáček predseda Klubu priateľov VHM.

Reklama

 

„V tej scéne sme zabezpečovali aj komparz, pretože požiadavkou bolo, aby naši ľudia hrali ruských vojakov, ktorí tú techniku obsluhovali,“ pokračoval a zdôraznil, že s filmom je spojený aj začiatok oficiálnej činnosti klubu. „Dovtedy sme sa stretávali len tak neorganizovane. Film bol hlavným impulzom, aby sme založili občianske združenie.“

Nakrúcanie bolo teda obojstranne prospešné. „Vďaka peniazom, ktoré nám producenti poskytli, sa nám za dva týždne podarilo prekonzervovať a spojazdniť niekoľko kusov techniky s tým, že niektoré mašiny boli v dosť dezolátnom stave,“ vysvetlil Drahomír Hornáček, ktorý sa zúčastnil aj ďalších filmovacích dní.

Reklama

 

Pozrite si exkluzívne prvé zverejnené zábery z filmu Konfident:

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=Ba7kBLMhg_g[/youtube]

[singlepic id=13179 w=320 h=240 float=right]Dejiskom jesenných scén bol sad v Podkylave. Predstaviteľa hlavnej úlohy Jirku Mádla tam učil šoférovať vétriesku a tiež mu robil dabléra. Hviezda filmu Snowborďáci je podľa neho úplne normálny, obyčajný človek. „Asi je veľmi vyťažený, má toho veľa a potrebuje sa sústrediť na hranie, ale nepocítil som žiadne hviezdne maniere.“

Dva týždne príprav si vyžiadali opravy leteckej techniky, ktorú filmári potrebovali pri nakrúcaní posledných záberov. „Stroje neboli letuschopné. Stoja vonku, takže zub času sa na nich podpísal. Snažili sme sa, aby stíhačka nejakým spôsobom ožila. Preto sme museli obnoviť povrch aj interiér, a vďaka natáčaniu sme na to získali prostriedky a tieto stroje teraz vyzerajú ako nové.“ V posledný filmovací deň sa točilo nastupovanie pilota aj predletová príprava, celé to však znepríjemňoval dážď.

[singlepic id=13534 w=320 h=240 float=left]Zážitky zo spolupráce s filmovým štábom nakoniec predseda Klubu priateľov Vojenského historického múzea zhodnotil takto: „Je to jedna veľká rodina, kde má každý svoje miesto. Bola to pre mňa veľká skúsenosť. Režisér aj všetci ostatní boli veľmi milí… Radosť s nimi pracovať.“

Na záver nášho rozhovoru Drahomír Horáček poďakoval svojim kolegom: „Hlavne to, že sa niečo také podarilo a stihlo zrealizovať je výsledkom tímovej práce, zohratosti a šikovnosti ľudí z nášho klubu.“

Prečítajte si aj: S technikou v múzeu pomáhajú nadšenci a O Noc múzeí bol nečakaný záujem

Text: Martin Palkovič Foto: Tomáš Hudcovič a mac

Reklama