Kultúra

Vrbovské vetry duli, víchor tento rok našťastie neprišiel

Published

13 rokov ago

17. júla 2011

PNky.sk

Reklama

Veľký festival. Určite vás hneď napadla Pohoda. Obrovský areál, svetoznámy headliner, davy ľudí a niekoľko pódií. Viete si predstaviť absolútny opak? Rodinná atmosféra, jeden stage, žiadne naháňačky medzi pódiami, jednoducho všetko po ruke. Slávnostné otvorenie festivalu začne symbolom slobody a mieru – vypúšťajú sa holuby. A aby nikto neprišiel o symbolický akt zatvárania festivalu, uskutoční sa ihneď po jeho otvorení. Áno. Opäť sa konali Vrbovské vetry.

Pevné jadro festivalu tvoria štyria kamaráti. Whisky zo Slobodnej Európy, Martin Višňovský, známy predovšetkým vďaka pôsobeniu v alternatívno-rockovej skupine Chiki [singlepic id=16526 w=320 h=240 float=left]liki tu-a + legendárne Projekty a Braňo Jobus s pánom bratom Andrejom. „Nie sme festival, ktorý si postaví večer jednu hviezdu a pred ňu nabúchame skupiny z okolia za päť korún. Na Vetry prídeš o jednej poobede a hrá jedna petelica za druhou. To znamená jedno pódium. Nemusíš sa naháňať, stresovať či mindrákovať,“ hovorí Braňo Jobus. Ide o festival, ktorý nemá v počte sponzorov na Slovensku konkurenciu. Nesponzoruje ho nikto. Zdá sa, že Braňo si vďaka kamarátom plní sny. Ďalej hovorí: „Skupiny, ktoré som celý život obdivoval, o ktorých som sníval, s ktorými som sa chcel niekedy stretnúť, prišli. Pricestovali do Vrbového, nášho malého mesta, a hrajú nám pre radosť na štadióne. Každý rok si plním ďalší nový sen, ale tento rok je to naozaj nabúchané: Hudba z Marsu, Laura a její tygři, Dubioza kolektiv a ďalší.“ Aby organizátori vyplnili prestávky medzi kapelami, pripravili pre návštevníkov nielen preteky na húpacích koňoch, súboj v šurganí autíčok pod názvom Formula nula, kde je pilot mimo kokpitu vozidla, čím je zaručená absolútna bezpečnosť pretekárov, ale tiež široký sortiment jedál. Zo všetkých musím [singlepic id=16528 w=320 h=240 float=right]spomenúť grilovaný oštiepok, ktorého vôňa ďaleko presahovala múry areálu.

Reklama

Taktiež nechýbal ani ďalší z krstov knihy Muflón Anciáš a jeho spanilá jazda v spoločnosti skutočného Anciáša. Ten si zatlieskal, zatancoval, víťazne zdvihol kopytá nad hlavu a zdupkal. Veľmi zaujímavé bolo sledovať, ako sa menia názvy kapiel hrajúcich na pódiu, no ľudia zostávali stále tí istí. Vrbovskí víťazi, Záhradné domčeky, Karpatské chrbáty a ich mnohokrát až bizarné texty nielen roztancovali, ale i rozosmiali všetky vekové skupiny. Počasie vyšlo viac ako excelentné, preto sme sa Braňa ešte spýtali, koľko vrbov ho to stálo. „Som citlivý človek. Už v novembri sa budím na to, že v júli [singlepic id=16561 w=320 h=240 float=left]bude pršať. Vedel by som si predstaviť život aj bez takéhoto stresu, pretože nie vrby treba počítať, ale koľko som ja musel vynaložiť energie a modliť sa za to, aby sa nikomu nič nestalo. Platil som betónové panely, aby sme urobili cestu pre prípad, že by pršalo. Slnko nepovažujem za šťastie. Budem prešťastný až ráno, keď bude všetko v poriadku a nikomu sa nič nestane. Všetko ostatné je pre mňa nepodstatné.“ Posudzovať, ktorá z kapiel bola najlepšia, je veľmi subjektívne. Dubioza kolektiv to odpálili neskutočne, no bomby boli pred ňou a nasledovali i po nej.

Tradícia vrbovských víchrov a dažďov je zlomená – vetry sa umúdrili. Alebo uvoľnili?

Reklama