Koktail
Novomestský jarmok začne v piatok
Organizátori Novomestského jarmoku majú na pláne v piatok 18. septembra otvoriť už 36. ročník. Počas podujatia sa okrem tradičného stánkového predaja sa budú konať aj výstava ovocia aj zeleniny, drobnochovateľov a Festival dychových hudieb. Pripravená je tiež autorská súťaž skladieb pre dychovky s názvom Novomestská nota a bienále 18. ročníku kresleného humoru a satiry Novomestský osteň. V sobotu večer bude hlavným bodom hudobného programu koncert piešťanskej skupiny Slniečko, po ktorom bude nasledovať “Mocná jarmark párty“ v Spoločenskom dome s DJ-om EKG, LayDee Sue a Marcom van Polom.
Novomestský jarmok slávnostne otvoria v piatok 18. septembra o 15:00. V rámci programu 18. Festivalu dychových hudieb vystúpia Bošáčanka, Lieskové, Bukovčanka i Festivalový orchester. Zahrajú tiež skupiny Silent trio, Art music orchestra, ženský spevácky súbor Klenotnica a spomínané Slniečko. V nedeľu sa ešte predstaví ľudová hudba BOroienka a Coutry band Texas.
18. ročník súťaže Novomestský osteň kresleného humoru a satiry, ktorá sa koná každé dva roky, bude prezentovať práce autorov vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska. Tohtoročná téma bola Láska a nenávisť a každý autor sa mohol zapojiť prostredníctvom piatich pôvodných prác. Vyhlásenie výsledkov sa uskutoční v piatok 18. septembra a najlepší autori budú ocenení zlatým, strieborným a bronzovým Novomestským ostňom a finančnou prémiou.
„Jarmoky dotvárali tvár Nového Mesta nad Váhom už pred mnohými storočiami. Privilégium Žigmunda Luxemburského z roku 1388 konať jarmoky potvrdil a rozšíril v roku 1550 Ferdinand I. Na sviatok Prokopa – 9. Júla-, ako aj v dňoch od soboty do utorka pred Popolcovou stredou a 14 dní pred a po týchto sviatkoch malo Nové Mesto nad Váhom právo konať jarmoky so všetkými slobodami podľa zvyku iných slobodných miest. Každý z obyvateľov Nového Mesta mal právo a slobody ako mešťania a obyvatelia mesta Trnavy. Žiadny z kupcov alebo ľudí iného stavu – okrem mešťanov a obyvateľov Nového Mesta – nemal právo v meste strihať látku, alebo na lakte predávať bez súhlasu richtára a prísažných. Novomešťania nemuseli platiť mýto na týždenných trhoch a výročných jarmokoch. Kráľ Maximilián II. dal 2. apríla 1576 obyvateľom Nového Mesta nad Váhom právo konať jarmoky v dňoch Tomáša apoštola a Premenenia Pána. Tak malo naše mesto celkovo šesť jarmočných dní. Ferdinand III. udelil Novému Mestu nad Váhom 8. januára 1638 siedmy jarmočný deň – na prvú nedeľu po Turícach. Neskôr sa počet jarmokov ustálil na čísle štyri,“ píše sa o histórii jarmoku na stránke Nového Mesta nad Váhom.
-lt/foto: www.nove-mesto.sk-