Lovec búrok: Blesk môže zabíjať aj cez zatvorené okno

Reklama

 

 

 

 

Impozantné svetelné divadlo sa podarilo zachytiť nad Sĺňavou Pavlovi Fialovi z Piešťan. Bratislavčan žijúci v Kanade Pavol Škoda, zakladateľ projektu stormchasers.sk, nám k týmto fotografiám poskytol rozhovor, v ktorom nájdete aj videá lovcov búrok. Profesionálny stormchaser v ňom hovorí o dôležitosti i rizikách tejto záľuby. Okolie Piešťan patrí podľa neho medzi najbúrkovejšie lokality Slovenska. Tvrdí, že tragédii na festivale Pohoda sa dalo zabrániť, ak by boli výstrahy vydané včas a zároveň neboli ľuďmi ignorované. Fotografom, ktorí chcú fotiť blesky, radí, ako postupovať.

[singlepic id=16013 w=320 h=240 float=left]Ako prebieha lov búrok? Čo mu predchádza? A ako často končí úspechom?

Reklama

 

Lovu búrok predchádza dôkladná príprava a analýza poveternostnej situácie minimálne deň vopred. Pre nás je zaujímavý každý jeden deň, ktorý má potenciál na búrky. Ak to predpovedné modely signalizujú, tak si pripravíme na to techniku, materiál a hlavne rezervujeme čas. Všetci členovia sa skontaktujeme a dohodneme ďalší postup, kde jednotlivé tímy budú operovať tak, aby nás nebolo viacero na jednom mieste, resp. v jednej búrke. Vytipujú sa najlepšie lokality, kde by mohli búrky vznikať, alebo kadiaľ budú prechádzať a na tie sa sústredíme.

[singlepic id=16010 w=320 h=240 float=right]Ak už búrky vidíme, tak sa snažíme k nim priblížiť čo najviac, vyberieme si dobré miesto, kde je dobrý výhľad, a hlavne to musíme časovo všetko skĺbiť tak, aby sme mali dosť času vyhotoviť kvalitné fotografie, videá a taktiež nezanedbateľnou súčasťou sú napríklad  aj merania teploty a vlhkosti vzduchu, smeru a rýchlosti vetra, tlaku vzduchu a iné údaje. S pribúdajúcim časom rastie adrenalín a napätie, nakoľko búrka postupuje ďalej smerom na nás a my musíme myslieť aj na našu bezpečnosť a vybavenie. Potom, ako je už búrka nad nami a v plnom prúde, nie je možné už robiť pekné fotky a videá cez zapršané, zahmlené okná auta v stiesnenom priestore a pri zlej viditeľnosti. Zaznamenávame celý priebeh búrky so všetkými sprievodnými javmi ako sú blesky, hromy, prívalové zrážky, víchrica, krupobitie, tornáda, záplavy a ak sú, tak po búrke v teréne ostaneme a zdokumentujeme škody. Úspech je veľmi relatívny pojem v tomto prípade.

Reklama

 

Často sa naše výjazdy končia neúspechom, kedy búrku napríklad buď nestihneme, alebo sa oslabí či rozpadne, alebo vôbec nevznikne, alebo vznikne niekde úplne inde, alebo všetko by aj sedelo, ale bráni nám terén, že tam kam potrebujeme ísť nevedie cesta, či máme zlý výhľad alebo sa nám jednoducho nepodarí „úlovok“ dostatočne zdokumentovať. Treba mať hlavne šťastie a dobrú predvídavosť situácie. Percentuálne je to úspech verzus neúspech zhruba 50 ku 50.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=FxcjXsoAkQw[/youtube]

Ako ste sa k tomuto koníčku dostali?

U každého je to individuálne. U niekoho sa záujem o počasie zrodí už v detstve, ako je to aj v mojom prípade, alebo u niekoho potom neskôr napríklad po nejakej skúsenosti nejakého meteorologického extrému, alebo keď ho niekto iný k tomu navedie, ukáže zákulisia a adrenalín, čo všetko to obnáša a tá fascinácia z prejavov matky prírody už príde sama. Stormchasera nemôže robiť človek, ktorý nemá absolútne žiaden vzťah k počasiu a oblohe. Pokročilejšie znalosti meteorológie sú pre profesionálneho stormchasera nutnosťou.

[singlepic id=16007 w=320 h=240 float=left]Búrky a meteorologické extrémy spojené so stormchasingom sú však špecializácia, pretože nájdu sa ľudia, ktorých počasie aj obloha zaujíma, ale chuť a záujem naháňať búrky u nich nejestvuje. Dokonca sa nájdu ľudia, čo si o nás myslia, že sme šialenci a že to robíme len z hlúposti a kvôli adrenalínu, iní zase nechápu, ako nás môže baviť a priťahovať niečo, čo ničí alebo dokonca zabíja. Ale naša práca môže práve pomôcť predchádzať týmto negatívnym následkom a poukázať na to, že počasie treba konečne v laickej verejnosti brať vážne a zodpovedne!

Pozorovali ste búrky v Piešťanoch a okolí? Sú tu v regióne nejaké výnimočné lokality?

Veľmi často. Okolie Piešťan patrí medzi najbúrkovejšie lokality Slovenska. Majú dobrú polohu medzi dvoma horskými hrebeňmi Malých Karpát a Považského Inovca, ktoré výrazne podporujú a zosilňujú búrkovú činnosť v tejto oblasti. Jednoznačne je tu počas roka viac búrok ako napríklad v Bratislave či Podunajskej nížine.

Mali ste pri „naháňaní“ búrok nejaký výnimočný zážitok?

Tých výnimočných zážitkov je viac. Každá jedna silnejšia búrka je pre nás výnimočný zážitok. Treba si uvedomiť, že žiadna búrka nie je rovnaká. Každá je iná, produkuje iné blesky, iné hromy, iné štruktúry a celkovo má iné prejavy. Najväčší zážitok a úlovok pre každého z nás je vidieť tornádo. To sú veci, ktoré niektorí ľudia nevideli za celý svoj život.

Môžete porovnať lovenie búrok v Kanade a na Slovensku? Sú nejaké rozdiely?

Samotné lovenie búrok je všeobecne rovnaké a je jedno, kde ste. Čo sa týka búrok, tak je možné hovoriť o rozdieloch a nie zanedbateľných. Napríklad v Severnej Amerike vznikne len v lete toľko búrok ako v celej Európe za rok. Navyše sa odlišujú od búrok na Slovensku hlavne svojou intenzitou. Kým v našich končinách sa supercela (rotujúca búrka) vyskytuje skôr výnimočne, tak napríklad v USA a Kanade je to bežná vec na jar pri prechode studených frontov.

[singlepic id=16009 w=320 h=240 float=right]Aj tornáda sú fenomén, ktorý sa nikde inde nevyskytuje tak často a v takom počte ako v USA. Všeobecne má Severná Amerika veľmi špecifické klimatické podmienky, ktoré doslova prajú tvorbe najsilnejších búrok na svete. Preto lovenie búrok u nás na Slovensku môžeme pokojne označiť ešte ako pohodovú prechádzku v porovnaní s tým, čo zažívajú lovci búrok v USA alebo v Kanade, kde neraz ide o holé životy a celá táto práca alebo hobby je omnoho nebezpečnejšie než v našich končinách.

Čo je cieľom stormchaserov? Viete teoreticky zabrániť aj tragédii, keďže sa vyznáte v búrkach? Viete predpovedať napríklad ich intenzitu?

Predmetom nášho záujmu je štúdium búrok a búrkových systémov ako celku, vrátane javov spojených s nimi, medzi ktoré patrí napríklad downburst, nárazový vietor, silné lejaky, krúpy, blesky, tornáda atď.

Hlavným cieľom nášho projektu je pozorovať, pochopiť a čo najlepšie zdokumentovať čo možno najviac búrkových javov na Slovensku počas roka od ich vzniku až po zánik, ich podmienky na vývoj a zánik, ako aj chrániť majetok a obyvateľstvo pred škodami či ujmou na zdraví spôsobenou počasím vo forme zvýšenia povedomia laickej verejnosti v tomto obore, školeniami, vytvorením siete spotterov a v neposlednom rade aj spoluprácou so slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ).

[singlepic id=16012 w=320 h=240 float=left]Samozrejme okrem toho, že vieme predpovedať intenzitu búrky, tak vieme predpovedať aj čas príchodu búrky a miesto kadiaľ pôjde pod podmienkou, že búrka už vznikla. Skôr to nie je možné a ani reálne s presnosťou určiť. Vieme nielen teoreticky, ale aj prakticky zabrániť tragédii, keby na Slovensku fungoval systém a spolupráca medzi pozorovateľmi v teréne a ľuďmi v meteorologickom ústave, rádiách či televízii. Žiaľ máme pocit, že práve toto sa úplne ignoruje, narážame na nezáujem a odmietavý postoj kompetentných.

Napríklad v Trenčíne 18. júla 2009 na hudobnom festivale Pohoda došlo k tragédii, ktorej sa dalo vyhnúť, keby boli vydané výstrahy včas priamo na mieste a keby varovania boli brané vážne, a aj realizované priamo na mieste organizátormi. Niekedy dokonca zlyháva aj oficiálna predpovedná služba, ktorá vydáva výstrahy neskoro, nepresne alebo vôbec a naopak niekedy zbytočne, a verejnosť je potom zmätená.

Spolupracujete teda s SHMÚ?

Nie, nespolupracujeme. Po enormnej snahe za niekoľko rokov sme sa k spolupráci na oficiálnej úrovni nedostali a počiatočné nadšenie, motivácia a vôľa sa časom čoraz viac strácali, až tento rok úplne zanikli. Dôvodov je viacero a ten hlavný je, že diplomovaní profesionálni meteorológovia sa často k nám a ľuďom nám podobným správajú arogantne, nadradene, ako k totálnym amatérom a s dešpektom, ktorý si rozhodne nezaslúžime, a pritom nie sme vôbec žiadni amatéri.

[singlepic id=16014 w=320 h=240 float=left]Veď napokon po viacročnej analýze sú niektoré naše predpovede a úspešnosť lepšie ako tie od SHMÚ. Niekedy boli ich predpovede a výstrahy až také nesprávne a nevhodné, že niekto už musel problém pomenovať, poukázať naň a vyjadriť konštruktívnu a oprávnenú kritiku, ktorá sa kompetentných evidentne dotkla a vzťahy ochladli, až takmer zanikli. Možno to je nakoniec aj dobré, a na Slovensku vznikne konečne nejaká kvalitná alternatíva k SHMÚ, ktoré trpí nedostatkom financií, nedostatkom zamestnancov a chaosom v celej štruktúre ústavu a jeho fungovania, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že robia predpovede aké robia, a že sa prezentujú, ako sa prezentujú.

Myslím si, že celá záležitosť ohľadom SHMÚ a jeho fungovania bola za posledné mesiace dostatočne medializovaná a každý jednotlivec si spravil sám svoj názor, ktorý je údajne až hrozivý ako medzi odbornou, tak aj laickou verejnosťou. Kým sa to nezmení, je z našej strany akákoľvek predstava spolupráce s SHMÚ neprijateľná a nerealizovateľná.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=c1DQtfPduyE[/youtube]

REKLAMA

Ako vlastne vzniká búrka? Môžu existovať miesta, na ktorých sa búrky z nejakého dôvodu vyskytujú menej?

Vysvetliť vznik búrok v pár riadkoch je náročné, ale aspoň na predstavu postačujúce. Búrky vznikajú viacerými spôsobmi. Najčastejšie pri prechode studených frontov alebo v lete z tepla. Pri prechode studeného frontu je teplejší vzduch vysúvaný smerom nahor, v atmosfére nastupujú tzv. výstupné pohyby vzduchu, pri ktorých dochádza ku kondenzácii vodnej pary a tvorbe oblakov, následne aj zrážok a za vhodných podmienok aj búrok hlavne na jar a v lete. Čím je teplotný gradient (rozdiel) na fronte väčší, o to intenzívnejšie sú búrky.

[singlepic id=16011 w=320 h=240 float=right]Búrky z tepla vznikajú v lete aj bez frontov. Vysoká teplota vzduchu a silné prehrievanie prízemných vrstiev troposféry spôsobuje labilizáciu atmosféry, keďže vo vyšších hladinách sa nachádza chladný vzduch, tak bubliny teplého a vlhkého vzduchu stúpajú, skondenzujú sa, začnú sa tvoriť kopovité oblaky a z nich za vhodných podmienok aj mohutné oblačné veže, teda búrky. Vyskytujú sa hlavne v horských oblastiach, kde je viac vlhkosti a reliéf, ktorý vďaka nerovnomernému prehrievaniu podporuje tvorbu konvekcie a búrok.

Práve to spôsobuje, že búrky sa niektorým miestam akoby vyhýbajú alebo sa stihnú zoslabiť až rozpadnúť, kým dorazia, a o pár kilometrov ďalej sú prívalové zrážky. Toto pravidlo však neplatí vždy. Je tam veľa faktorov, ktoré musíme zohľadňovať. Meteorológia je veda a nestačí mať len základné znalosti meteorológie, aby sme dokázali predvídať búrky a robiť predpovede či výstrahy.

Môžete vysvetliť, čo je to projekt EMILISS ? Tieto technológie už aj používate?

Projekt EMILISS zaviedol u nás jeden náš člen, ktorý je našim technikom a zaoberá sa práve týmito meraniami a výskumom. Slúži napríklad na meranie bleskovej aktivity, frekvencie a intenzity bleskov, ako aj na meranie elektromagnetického poľa pozorovanej búrky. Tieto technológie využívame od roku 2010. Merania vďaka tejto technológii sú pre nás veľmi dôležité, nakoľko náš tím a celé združenie/projekt stormchasers.sk nie je zamerané len na pozorovanie búrok, ale posledné roky aj na vedecko-výskumné aktivity a účely, čím sa úspešne odlišujeme od iných bežných lovcov búrok. Tieto technológie ďalej zlepšujeme a plánujeme rozšíriť o ďalšie veľmi zaujímavé experimenty.

Je stormchasing nebezpečný? Máte nejaké rady pre ľudí, ktorí by s tým chceli začať? Môže byť fotenie bleskov doma z balkóna nebezpečné? Stáva sa, že blesk zabije človeka aj cez zavreté okno?

Stormchasing je všeobecne veľmi nebezpečná činnosť. Pre neskúsených a začínajúcich stormchaserov je to aj životu nebezpečné, ak nedodržia základné predpoklady ochrany svojho zdravia a života. Rozhodne odporúčam takým ľuďom, aby si búrky najprv naštudovali z bezpečného miesta napríklad z domu alebo už keď sa do nich vyberú, tak z auta, ktoré je bezpečné na ochranu aspoň pred bleskom. Treba dávať pozor, aby nezastavili na miestach, kde je možné, že dôjde k zaplaveniu a následnému strhnutiu auta a ľudí prúdom prívalovej vlny, ďalej aby nestáli v blízkosti stromov jednak kvôli hrozbe zavalenia v prípade padajúceho stromu a kvôli udierajúcim bleskom. Treba sa vyhnúť aj vyvýšeným miestam. Ak je počuť hromy s oneskorením menej ako 15 sekúnd od záblesku, tak je najvyšší čas skryť sa do auta alebo domu a zavrieť všetky okná, a pre istotu sa nedotýkať žiadnych kovových častí.

[singlepic id=16008 w=320 h=240 float=left]Fotenie bleskov z balkóna nie je také nebezpečné ako fotenie priamo vo voľnom teréne. Samozrejme aj tu platia nejaké pravidlá, a blesky odporúčam fotiť, keď sú vzdialené. Ak udierajú už príliš blízko, odporúčam ísť za zavreté okno. Za oknom je to relatívne bezpečné.

Príbeh, keď človeka zabil blesk za zatvoreným oknom, mi nie je známy, ale je to možné. Dom nemusel mať bleskozvod, alebo bol poškodený a pri oknách sú väčšinou kovové radiátory, ktoré v prípade zásahu bleskom môžu byť kontaktným bodom a vodičom smrteľného elektrického výboja.

Máte rady pre fotografov, ktorí by chceli fotiť nočnú búrku? Nie je to len o náhode?

Zachytenie bleskov v noci nie je len o náhode, ale hlavne o nastavení fotoaparátu. Dôležité je mať kvalitný fotoaparát a používateľa, ktorý s ním vie narábať a správne si ho nastaviť na snímanie v nočnej expozícii, kde si navolí uzávierku na minimálne 8 sekúnd, a odporúčam aj viac, čím sa zvyšuje šanca, že váš sekundový záblesk tam bude zachytený. To všetko samozrejme s fotoaparátom alebo kamerou fixovanou na statíve.

Ďalšou alternatívou pre menej skúsených používateľov je nechať si natočiť video a potom si jednotlivé záblesky z videa vystrihnúť ako fotku, alebo nechať fotiť niekoľko fotiek za sebou v režime sekvenčného snímania.

[nggallery id=890]

Foto: Pavol Fiala Video: stormchasers.sk

Reklama