Názory a komentáre
Šľak ma ide trafiť
Šľak ma ide trafiť, hovorieval pán Satinský. Mňa tiež, keď vidím FLEXIVODÍTKO. No, ani nie tak to vodítko ako ľudí, ktorí ho majú v ruke. Pre tých, ktorí náhodou nevedia, čo to je, to je také vodítko na zviera, ktoré sa odtáča a stáča, býva dlhé, podľa mňa až zbytočne a vyznačuje sa tým, že ho majitelia zväčša nevedia používať.
Ani nie tak po technickej stránke veci, ako skôr tej logickej. Teplická. Plná. Všetci letia do roboty. Panička so psíkom… na flexivodítku. Pes na jednej strane chodníka… panička na druhej. Silné, ale málo viditeľné „puto“ medzi nimi. Nedajbože ak ste zaujatý výkladmi alebo rozhovorom. Ani neviete ako, a už ste zamotaní, pes priškrtený, panička na infarkt. Alebo val, milón korčuliarov, cyklistov, chodcov a …psíčkarov. Páníček po jednej strane už aj tak úzkeho chodníka, verný druh na tej druhej. Tenká, v tej rýchlosti absolutne neviditeľná šnúrka medzi nimi… brzdy, krik, pád, rozbité kolená (v tom lepšom prípade).
Ponúkam rokmi overené riešenie. Pes v civilizácii (ulica) na krátko pri nohe. Pes na vale si to tam neužije, treba sa s ním prejsť dolu k vode, tam nikomu nezavadzia, neohrozuje.
P.S.: Aj ja som psíčkar, korčuliar a cyklista :)
Autor: Iveta Mucha Ondrášiková