Jakubec: Najradšej fotím lesnú zver a vtáky

Reklama

 

 

 

 

Nádherné zábery vtákov a divých zvierat, ktoré prinášame v našej fotogalérii, sa podarilo „uloviť“ Branislavovi Jakubcovi z Piešťan. Aj keď ako hovorí, nebolo to zadarmo. Vyžadovali si najmä veľa trpezlivosti, čakania, a tiež prekonávanie nemálo prekážok. Braňo je totiž na vozíku. Napriek tomu do prírody chodí často a rád, hlavne na rodné myjavské kopanice. Cez hľadáčik najradšej pozoruje lesnú zver a v okolí Piešťan i vtáky.

Reklama

 

„Vždy ma bavila príroda, pozeral som dokumenty alebo študoval poľovnícku literatúru, aj keď nie som poľovník ale rybár,“ vysvetľuje B. Jakubec.  Keď ešte nebol na vozíku, brúzdal po kopcoch na Myjave každý deň. Dnes chodí do prírody relaxovať, načerpať silu a jedného dňa si povedal, že by bolo škoda nepodeliť sa o toľkú krásu, ktorú vidí okolo seba. A keďže ešte ako tínedžer bol členom fotografického krúžku, vrátil sa k tejto záľube. „ Vyčíhať dravú zver nie je ľahké, ešte keď som aj obmedzený vozíkom, ale keď človek dáva pozor, je ticho a vie sa správať k prírode, tak sa to občas podarí.“

Reklama

 

 

Čo sa týka operencov, rád fotí napríklad bociany či vodné vtáky. „Tu v okolí Piešťan sú dobré podmienky, vtáčí ostrov, drahovské bagroviská…,“ hovorí. Napriek tomu si dobrý záber vyžaduje aj obete: „Keď som fotil volavku, musel som si privstať aj o štvrtej ráno, aby som za svitania bol tam, kde rada loví. Vedel som že o piatej priletí a musím tam byť skôr a ticho čakať.“

Nerobí to však pre kariéru, či nejaké ocenenie, do prírody si chodí skôr oddýchnuť, aby mal silu na svoje športové výkony. Branislav  Jakubec je totiž úspešným hráčom netradičného športu – curlingu. So svojím tímom sa pravidelne zúčastňuje medzinárodných pretekov a na paralympiáde v Soči skončili na šiestom mieste.

Branislav Jakubec pri svojom obľúbenom curlingu

K curlingu sa dostal cez slovenskú ligu v stolnom tenise, ktorý hrával dvadsať rokov a bol i trénerom detí.  Ako športovcov ich oslovili štyria bratia z Popradu, ktorí hrajú curling. Vedeli, že sa mu venujú aj vozíčkari, tak cez médiá spravili nábor a vytvorili jedno slovenské družstvo. „Teraz už sú lepšie podmienky ako pred siedmimi rokmi, neboli tu žiadne dráhy a na tréningy sme cestovali raz za mesiac do Prahy. Dnes sú už dve dvojdráhy v Bratislave, jedna v Lamači a jedna v Ružinove na štadióne Vlada Dzurilu, tam sa aj pripravujeme a hráme ligu s chodiacimi,“ dopĺňa. Snažia sa tiež, čo najčastejšie zúčastňovať súťaží, pretože podľa neho je to oveľa lepší tréning ako hrať naprázdno. Najbližšie ich čaká začiatkom júla turnaj v Kaliningrade.

Šport ho v podstate priviedol i do Piešťan. Pred úrazom žil na Myjave avšak tento rázovitý kraj bol pre vozíčkara príliš kopcovitý, s množstvom bariér. Na rehabilitácii spoznal Mariku Pilarovú, ktorá žila v bezbariérovej bytovke v Piešťanoch a oslovila ho, aby sa pridal k stolným tenistom. „Tak som si hlavne kvôli tomu športu podal žiadosť o byt do bezbariérovej bytovky, a išiel som za lepšími podmienkami, hlavne športovými. Milujem kopanice na Myjave, ale nebanujem, dostanem sa tam hockedy autom, no som spokojný v Piešťanoch. Je tu síce čo vylepšovať, ale som rád, že som sem prišiel,“ končí B. Jakubec.

A. Drahovská, foto: B. Jakubec

Reklama