Plánovaný kanál medzi Váhom a Moravou vyvoláva viaceré otázky

Reklama

 

 

 

 

Pre pár dňami sa na verejnosť dostala informácia o plánovanom prepojení rieky Morava s riekou Váh umelo vytvoreným kanálom dlhým osemdesiat kilometrov a začínajúcim pod Piešťanmi. V projekte za niekoľko miliárd, o ktorom rokovali český prezident Miloš Zeman a slovenský premiér Róbert Fico, sa počíta aj s vybudovaním  štyri kilometre dlhého tunela  pod Malými Karpatmi. Miera ekonomickej návratnosti pri obrovskej investícii, rovnako ako ekologický dopad na chránené krajinné oblasti Malých Karpát a Záhoria však vyvoláva viaceré otázky.

Alternatívne trasy plánovaného spojenia Moravy s Váhom  (www.dennikn.sk/www.d-o-l.cz)

Reklama

 

Jeden z variantov riečneho prepojenia začína na rieke Morava pri českom meste Hodonín, smeruje cez Myjavu a končí pri Drahovskej hati. Ďalšími možnosťami sú trasy okolo Gbelov alebo Kútov vlievajúce sa do toku Váhu pri Leopoldove, respektíve pod Hlohovcom.
Český prezident Miloš Zeman lobuje za vybudovanie tristoosemdesiat kilometrovej siete prepájajúcej rieky Dunaj – Odra – Labe už niekoľko rokov. Megalomanská stavba sa stretáva s negatívnymi reakciami zo strany ekonomickej i ekologickej. Proti sa postavila napríklad dvadsaťdvačlenná komisia pre životné prostredie Akadémie vied Českej republiky. Podľa ich stanoviska nemá kanál ekonomické, sociálne ani ekologické opodstatnenie a navyše by mohol narušiť zvyšky prirodzených ekosystémov.

Reklama

 

REKLAMA

Odborníci tiež upozorňujú na to, že finančná návratnosť mnohomiliardovej stavby (6,5 miliardy eur) by bola minimálna a finančné zaťaženie rozpočtu obrovské. Český prezident si navyše za výroky ohľadom riečneho prepojenia minulý rok vyslúžil anticenu Ropák, udeľovanú za najväčší proti-ekologický počin. Napriek uvedeným negatívnym dopadom, ktoré zhodnotila komisia v susedných Čechách sa o výstavbe podobného kanála u nás reálne uvažuje a miliardový projekt možno dostane na Slovensku zelenú. Otázne zostáva či by nebolo lepšie obrovské finančné prostriedky použiť skôr na opravu chátrajúcej infraštruktúry, protipovodňové opatrenia alebo výstavbu nového mostného prepojenia pri Piešťanoch.

„Takýto významný projekt určite bude mať zásadný vplyv na životné prostredie a hlavne ekosystémy na Záhorí, v Malých Karpatoch aj na Považí. Momentálne sa však k rozsahu vplyvu nie je možné dostatočne vyjadriť, keďže nie sú známe detaily zámeru. Otázna je takisto ekonomická efektivita projektu a či je vôbec takýto projekt pre tieto regióny potrebný. Silne však pochybujeme o zmysluplnosti a návratnosti podobných zámerov. Dôležité je však seriózne informovanie verejnosti, zapojenie mimovládnych organizácií aj odborníkov už do úvodných fáz príprav projektu. Nie je prijateľné dohadovať sa o takýchto významných aktivitách platených z verejných financií iba na vysokej politickej úrovni a následne tlačiť verejnosť do akceptácie zámeru,“ uviedol v stanovisku pre náš portál Pavol Široký, koordinátor energetickej a klimatickej kampane Greenpeace Slovensko.

Autor: -lt- Foto: -th-

Reklama