Starosta Poděbrad: Spolupráca s kúpeľmi nie je optimálna

Reklama

 

 

 

 

Poslanci mestského zastupiteľstva Tomáš Hudcovič, Peter Tremboš a Adriana Drahovská sa počas prvého májového víkendu zúčastnili otvorenia kúpeľnej sezóny na pozvanie partnerského mesta Poděbrady. Na radnici ich prijal starosta Ladislav Langr a ukázal im okrem centra a programu aj nové projekty ako zimný štadión, športoviská, škôlky či školu, ktoré sa im podarilo dokončiť za posledné volebné obdobie. Poslancov zaujali najmä kvôli podobnosti s našimi piešťanskými plánmi či problémami. Ako bývalý žurnalista Ladislav Langr ochotne poskytol našej editorke a zároveň poslankyni Adriane Drahovskej otvorený rozhovor, v ktorom sa nevyhol ani boľavým spoločným témam, akou je i predstava a realita spolupráce mesta a kúpeľov.

Reklama

 

Zľava: P. Tremboš, L. Langr a T. Hudcovič

Pán starosta, síce sme u vás po prvý raz, ale zdá sa nám, že sa naše problémy i plány sa dosť podobajú, ako by ste to zhodnotili Vy?

Reklama

 

 

Po dvoch dvojdňových návštevách Piešťan sa mi to tiež ťažko hodnotí, avšak čo máme spoločné – napríklad sme obe mestá na rovine, máme spústu cyklistov, korčuliarov, ako aj kúpeľnú tému v tom zmysle, že nie úplne kúpele „šlapú“ podľa predstáv radnice. Máme tiež niekoľko budov, ktoré im patria a chceli by sme ich spoločne obnovovať. My sme v posledných dvoch rokoch v Česku najmä vybojovávali boj, aby sa kúpele vrátili do hradenej zdravotníckej starostlivosti, kde boli kedysi, a to sa nám, chvalabohu, podarilo. Prvý boj sme teda vybojovali a druhým krokom je, aby sme udržali kvalitu a prestíž kúpeľnej starostlivosti, čo môžeme urobiť len v spolupráci s kúpeľmi. Neviem presne, ako je to u vás, ale tu to nie je tak úplne optimálne. Samozrejme, mesto je verejnoprávny subjekt, čo má čiastočne iné záujmy ako komerčný subjekt, ktorým sú kúpele. No napríklad aj zahájenie letnej kúpeľnej sezóny, ktoré ste absolvovali, kúpele nesmierne vítajú, no snažia sa zároveň, aby ich stálo čo najmenej.

Námestie s dominantami mesta – sochou Jiřího z Poděbrad a zámkom

Tak to je asi tiež jedna z vecí, ktoré máme spoločné…U nás boli už aj určité tlaky verejnosti akoby nechať kúpele kúpeľami a zamerať sa na niečo iné, napríklad na turistiku. Myslíte, že by to fungovalo?  

Myslím si, že nie a stále platí téza, že kúpele sú mesto a mesto sú kúpele. Bez spojitosti týchto dvoch nádob jednoducho nemôžeme správne fungovať. Preto sa tak snažíme, stále sa lámeme do dverí, aby s nami komunikovali, niekedy je to lepšie, inokedy horšie. Preto aj chodíme do ďalších kúpeľných miest zisťovať, ako to robia inde, aby sme mali čo najviac možností.

Ďalšou boľavou témou je u nás napríklad kúpalisko, ktoré máme len jedno historické, ako to je u vás, aké sú možnosti kúpania pre návštevníkov a obyvateľov?

U vás je to boľavá téma? Keď som bol pred tromi rokmi  v Piešťanoch, pán primátor ma sprevádzal mestom a hovoril mi, že máte okolo pätnásť  hotelových bazénov v meste. Tak som zalapal po dychu, lebo my máme tri a každý 12-metrový. Myslel som si, že nemáte čo riešiť, lebo vaše kúpele sú zamerané na pohybový aparát. Ničmenej, u nás v Poděbradoch chýba krytý bazén. Keďže sme v celkom prijateľnom podnebnom pásme, vonkajšie kúpanie je tu veľmi príjemné a máme k dispozícii krásne piesočné jazero, ktoré pojme 3 tisíc návštevníkov. Samozrejme, vonkajšie kúpalisko v nerezových bazénoch by bolo krásne, aseptické, ideálne. Zatiaľ ale musíme vychádzať z toho, aká je realita.

REKLAMA

Na prírodné kúpalisko sme sa boli pozrieť, je naozaj pekné, upravené s vybavením. Ak pojme tri tisíc ľudí, aj tam toľko návštevníkov chodí? A čo ďalšie miesta na kúpanie?

Veru chodí, niekedy musíme dať dokonca aj stop stav, lebo sa tam tí ľudia nevojdú. Čo sa týka druhej otázky, keďže kvalita vody v Labe sa zvýšila, máme tu aj dve zátoky, slepé ramená, kam chodia skôr miestni znalci ako návštevníci a kde sa tiež dá vykúpať. To sú také romantickejšie zákutia. Okrem toho sa tu hodne ťaží piesok, takže podobných miest je v širšom okolí ďalších desať, len sa vyzlečiete do plaviek a môžete sa kúpať.

Spomínali ste aj cyklistov, videli sme nejaké cyklotrasy, ako sú u vás prepojené? Sú navštevované?

Existuje projekt Labské cyklotrasy, kde sa od prameňa Labe dostanete po cyklotrasách až do Hamburgu v Nemecku. A my sme súčasťou tejto cyklotrasy, hoci nie všade je úplne komfortná. Priamo u nás máme po oboch brehoch Labe asfaltové chodníky, ktoré sa v peknom počasí sa stávajú korzom, dokonca takým hustým, že začína byť problém sa obísť a ísť rýchlejšie. Využívané sú, napríklad na nich trénuje aj naša rýchlokorčuliarka Martina Sábliková, olympijská víťazka, ktorá žije neďaleko Kolína. Keď presviští okolo, ľudia sa majú čo uhýbať.

Po obhliadke mesta sa mi zdalo, že oproti Piešťanom máte výhodu, že všetko je akoby prepojené s centrom,  Labe, kúpalisko, kúpele, park, zámok – všade je blízko. Akú výhodu majú zasa podľa vás Piešťany?

Najprv zreagujem na prvú časť otázky. Moja manželka je z Prahy, a tiež hovorí, že v Poděbradoch je všade blízko. My máme centrum vlastne celé mesto. Skutočne je to tak, že za 15 minút prejdete z jedného konca na druhý, čo je vlastne aj plus, pretože v centre sme skoncentrovali všetko dôležité. Mne sa ale v Piešťanoch zasa nesmierne páči práve Kúpeľný ostrov, lebo pacienti tam majú absolútny pokoj. Takže, keď chcem mať pokoj, som tam, keď zasa život, idem do centra. U nás park nie je len kúpeľný, ale aj mestský, my tam logicky chceme mať život, pacienti zasa pokoj. Tak sa nám často stáva, že ľudia telefonujú,  sťažujú sa, že zasa sa tam niečo deje. Z môjho pohľadu je preto ideálne tieto dve veci oddeliť, ako u vás.

Headlinerom otvorenia sezóny bol spevák Michal Hrůza

V Piešťanoch sa mi páčili ešte asi tri veci – čo vám závidím, je množstvo stálych vonkajších kultúrnych scén. My tu nemáme žiadnu a jednu by sme mali otvoriť, lebo prispieva k ďalšiemu rozvoji. Tu stále staviame iba mobilné scény a je to zložité. Druhá vec, ktorá sa mi páčila, že vaša pešia zóna na mňa pôsobila takým západným strihom. Mal som pocit, akoby som bol niekde na okraji Viedne, v Rakúsku. Ale môže to byť iba môj subjektívny dojem. No a tretia vec je vaša atrakcia – unikátny Kolonádový most. Možno by mala byť trochu viac predávaná, lebo niečo podobné sa len tak nevidí.

Nás zasa zaujal váš zámok a zachovalá architektúra v meste, ktorá ako ste nám spomenuli pri obhliadke, vznikala počas najväčšieho rozmachu tuším v rokoch 1920 až 1930, je to tak?

Poděbrady ako mesto majú, samozrejme, oveľa dlhšiu históriu – prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1223. Išlo ale viac menej o pokojné poľnohospodárske mestečko, ktoré získalo väčší význam až po  objavení minerálneho prameňa v roku 1905. Toto mu vdýchlo druhý život a ten prevážil aj historický význam Poděbrad, súvisiaci napríklad s kráľom Jiřím. V spomínaných 20-tych až 30-tych rokoch minulého storočia u nás nastal najmä obrovský architektonický rozmach hotelov, ako aj individuálnej výstavby. Mnoho ľudí z Prahy si tu stavalo vily, letné byty a tým vlastne Poděbrady zažívali, povedzme medzi prvou a druhou svetovou vojnou, svoj zlatý vek.

A tú atmosféru si zachovali. Vy sa snažíte históriu mesta aj pripomínať návštevníkom na každom kroku – dôkazom je napríklad divadelný stĺp, hrané predstavenia či jej výtvarné stvárnenia na autobusových zastávkach. Ako to vlastne vôbec všetko stíhate? Dozvedeli sme sa o vás, že okrem toho, že ste starostom, píšete knihy, scenáre divadelných hier, režírujete ochotnícky spolok…

Okrem toho hrám tenis.  Ja som proste workoholik a je mi jasné, že raz na túto chorobu doplatím. Na druhej strane, keď mám voľno, rád si prispím, ale keď sa už zobudím, tak si zasa hovorím, čo budem dnes robiť?

Koľko divadelných hier ste teda už napísali?

Mám osem hier regulérnych a potom asi desať ďalších scénok, takých  skečov, ktoré sa hrávajú napríklad v rámci Divadelného leta v Poděbradoch. Sú to vlastne animované, približne hodinové večerné prechádzky po rôznych miestach v Poděbradoch, kde vykladáme konkrétnu alebo aktuálnu autentickú históriu scénkami . Samozrejme, vychádzam pri tvorbe z konkrétnych faktov, ale dodávam im trochu humornej nadsádzky a zároveň zapojujeme divákov. Tieto skeče robíme celé leto každý piatok večer a priemerná návštevnosť je asi 60 až 100 divákov. Za prázdniny sa tak vystrieda približne dve tisícky divákov. Naštudoval ich ochotnícky spolok poděbradský a tento rok začneme opäť v júni.

Vychádzajú Vaše divadelné hry iba z histórie Poděbrad?

Nie, ani zďaleka. Hry, ktoré píšem majú rôzne žánre. Prvá moja hra mala historický zámer, bola to mystifikačná komédia na tému pomníku Jiřího z Poděbrad. Išlo o mystifikáciu toho, ako sa sem dostal a pointa bola, že omylom. Ďalej detektívka, historická dráma, crazy komédia, kabaret, rôzne žánre… Ale toto ma baví, obohacuje, som pôvodným povolaním novinár a takto sa odreagovávam, lebo som nechcel od pera úplne odísť. Napísal som aj knižku Poděbradská abeceda, to je moja prvá kniha o meste a teraz mám ďalšiu, čerstvú, ktorá sa volá 150 poděbradských príbehov, ktorá vyšla vlani v máji.

Teraz trochu od kultúry a histórie odbočím, lebo nás zaujali aj projekty, ktoré ste nám ukázali a sú previazané s ekonomikou i športom. Napríklad máte nový zimný štadión, povedzte nám, koľko stál a ako dlho trvala jeho výstavba?

Dnes už sa môžeme chváliť, ale boli to neskutočné nervy. Začalo to tak, že nám na starom odpadol nám kus stropu, prišiel statik a povedal, že štadión sa musí zavrieť. Bol z roku 1976 a my sme si hovorili, tak keď ho teraz zavrieme, má vôbec význam ho opravovať?  Potom sme podľa rôznych posudkov zistili, že ten štadión je v podstate neopraviteľný. Takže sme si povedali, že ho zbúrame a postavíme nový.  Bohužiaľ, sme vysúťažili firmu, ktorá nebola úplne férová. Mohli sme ju odvolať, ale stratili by sme pol roka, tak sme sa nejako dohodli, stavali sme ho necelý rok a stál spolu s novým zázemím o čosi menej ako 40 miliónov korún. Chceli by sme ho, samozrejme, využívať v čo najväčšom rozsahu.

Videli sme aj čerstvo postavenú kolkáreň, renovovanú základnú školu, veľké ihriská s tartanovým povrchom a krásnu materskú školu, ktorá vraj bola za približne rok postavená. Koľko stála jej stavba?

Bolo to o čosi dlhšie,  14 mesiacov aj s búraním starej a stavebné úpravy ešte dokončujeme. Po približne roku ale už fungovala a stála 36 miliónov korún, pričom 80 percent bolo zo štátnej dotácie.

Čo sa týka dotácií, koľko peňazí sa vám podarilo získať v minulom volebnom období?

Spolu s kolegom (miestostarostom Ivanom Uhlířom, pozn. red.) stále vyberáme titul za titulom, naši úradníci úž nás za to neznášali, ale takých 300 miliónov sa nám podarilo získať na dotáciách.

Aká je úspešnosť Vašich žiadostí?

Dovolím si tvrdiť, že sme z 90 percent úspešní v podávaní žiadostí, musia ale byť kvalitne pripravené.

Hoci máte menej – iba 14 tisíc obyvateľov, váš úrad má podobnú výšku rozpočtu aj počet zamestnancov ako u nás, čo je takou nosnou funkciou úradu podľa vás, na čom si najviac dávate záležať?

Práve investície a starostlivosť o majetok mesta a jeho rozvoj. Každoročne dávame časť rozpočtu na investície. To býva, samozrejme, občas problémom, lebo niekedy chceme viac, ako nám dovolia tabuľky.

Povedzte nám ešte, čo by ste radi zmenili a aké máte plány do budúcna?

Chcel by som zmeniť myslenie obyvateľov, ale to sa asi nikdy nikomu nepodarí. Lebo najskôr všetci všetko odsúhlasia, tlieskajú, ale akonáhle sa to dotkne priamo ich, tak už sa im to nepáči. My máme pre toto volebné obdobie dve témy. Jedna je, že by sme chceli urobiť konečne kultúrno-spoločenský kongresový komunitný sál, ktorý chceme prerobiť z objektu vedľa radnice. Druhá téma je, že sa nám po 40 rokoch volania podarí prepojiť južnú a severnú časť mesta, ktorú rozdeľuje železničná trať a je a nadjazd by v septembri mal byť dokončený. Tento problém tu rezonoval 40 rokov, a už zasa zaznievajú hlasy, no, ale zrušíte nám priechod a kadiaľ budeme chodiť? Cez ten nadjazd? To ale musíme ísť do kopca a z kopca. Tak si vyberte…

Kúpeľnú sezónu otvárajú v Poděbradoch oveľa komornejšie, väčšina aktivít je zameraná na deti.

A čo by ste na záver dodali pre našich čitateľov z Piešťan?

Veľmi by som si prial, aby sme našli spoločnú reč. Chápem, že Luhačovice sú vám bližšie, že sa tam dá zájsť pomaly aj na bicykli, ale myslím si, že máme spoločné témy a bol by som rád keby naša spolupráca začala fungovať. Napríklad na báze výmeny študentov, spolupráce seniorov, kultúrnych organizácií, športových organizácií… Pretože, keď to bude organizovať radnica, nepôjdeme úplne správnou cestou. Radnica by mala dať impulz, podporiť, ale potom by sa už mali sami ľudia stretávať. Za našu radnicu som pripravený dodať impulz a potom už uvidíme, či sa to chytí na báze ďalších osobných kontaktov. Ale bez toho impulzu, ktorý by mali dať obe radnice, partnerstvo zostane iba na papieri.

 Záver programu patril pražským symfonikom.

Ďakujeme za rozhovor aj za podnetnú a inšpiratívnu návštevu.

Ladislav Langr (55)je starostom druhé volebné obdobie. Strana, za ktorú kandidoval, má názov Volba pro Poděbrady a získala 9 mandátov v 21 člennom mestskom zastupiteľstve. Vedenie mesta si v Čechách volia poslanci spomedzi seba a L. Langr bolo zvolený prevažnou väčšinou hlasov.  Svoje rozhodnutie kandidovať zdôvodňoval okrem iného aj takto: „Chtěl bych proto být příkladem, že i starostovat jde na profesionální úrovni, slušně a poctivě.“ (Zdroj: http://volbapropodebrady.cz/langr).

A. Drahovská

Reklama