Krasokorčuliarka Simančíková je majsterkou Slovenska, namierené má vyššie

Reklama

 

 

 

 

Nádej slovenského krasokorčuľovania Monika Simančíková z Piešťan sa stala včera 18. decembra v Žiline juniorskou majsterkou Slovenska. Monika však dosiahla v poslednom čase hlavne výborné umiestnenia vrámci juniorskej Grand Prix a vďaka nim získala miesto v juniorskom olympijskom tíme. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať jej malý krasokorčuliarsky profil.

Začiatky

Reklama

 

[singlepic id=8517 w=350 h=350 float=left]Keď mala Monika štyri roky, chodila sa pozerať na štadión, ako korčuľuje jej staršia sestra. Pri sledovaní samozrejme dlho nezostalo, a malá slečna skúsila prvé dotyky s ľadovou plochou. Dalo by sa povedať, že už od piatich rokov sa krasokorčuľovaniu venovala rekreačne. O dva roky neskôr sa dostala k známemu trénerovi Vladimírovi Dvojnikovi, ktorý usúdil, že by sa mohla začať venovať svojmu hobby výkonnostnejšie. „Odvtedy trávim na ľade v zime denne približne tri hodiny, a v lete absolvujem okrem sústredení na ľade aj hodiny kondičného tréningu. Okrem toho študujem na /športovom/ gymnáziu v športovej triede, ale individuálny študijný plán nemám. Keď sa mám zúčastniť súťaží, vychádzajú mi v škole v ústrety,“ objasňuje situáciu s prelínaním školských a športových povinností Monika. Týždenne má juniorská reprezentantka predpísaných 14 hodín tréningu. Dve tretiny tréningových hodín absolvuje s trénerom Dvojnikovom, zostatok hodín trénuje u svojej mamy, ktorá bola tiež krasokorčuliarkou. Pani Simančíková ale dcére nič neodpúšťa, je prísna a vyžaduje 100 % výkon. Doma je ale znovu normálnou maminou.

Na cestách

Reklama

 

[singlepic id=8521 w=350 h=350 float=right]Počas svojej kariéry sa zúčastnila Monika desiatok súťaží po celej Európe. „Súťažila som v Maďarsku, Poľsku, Česku, Taliansku, Rakúsku i Nemecku. Ďalej som zatiaľ nebola, ale ak by sa mi tento rok podarilo a nominovala by som sa na juniorské majstrovstvá sveta v Južnej Kórei, bol by to môj prvý dlhší výlet mimo Európu.“ Pred súťažou však pamiatky ani mesto, v ktorom sa nachádza nenavštevuje, a po vystúpení už je dosť unavená. Z tohto hľadiska je lepšia situácia na sústredeniach, keď zostáva dlhšie na jednom mieste a môže sa rozptýliť napríklad prechádzkami a spoznávaním nových miest.

Vystúpenia

Zaujíma ma, ako sa dokáže 15-ročná slečna skoncentrovať pred dôležitým výkonom. „Ja som veľká trémistka, ale už je to oveľa lepšie ako to bývalo. Snažím sa upokojiť, vydýchať sa a absolútne sa sústrediť. Mám aj isté rituály, všetko musím mať na svojom mieste, rovnako uložené, aby som bola pokojná.“

Choreografia

[singlepic id=8516 w=350 h=350 float=left]Príprava choreografie na vystúpenie je dlhodobou záležitosťou. Prvá príprava začína hneď po skončení zimnej sezóny, v apríli alebo máji, a kým je vo finálnej podobe zaberie to tak 3 – 4 mesiace. „Základ choreografie tvorí tréner, ale tento rok sme boli napríklad dopracovávať detaily v Taliansku“, prezrádza Monika. Čo sa týka hudby, niekedy je to návrh trénera Dvojnikova, niekedy pani Simančíkovej, ale vždy je podstatné aby sa vybratá melódia páčila Monike, ona na ňu jazdí a musí sa s ňou zžiť.

Súťaže a úspechy

V novembri sa Monika zúčastnila súťaže „Ice Challenge 2010“ v rakúskom Grazi. Súťažilo tam 22 junioriek zo 14 krajín a Monika tu vyhrala kategóriu junioriek. Koncom novembra bodovala na súťaži Veľká cena Košíc s rekordným ziskom 132,69 bodu. Na Slovensku ju najbližšie čakajú prípravné preteky, kde bude skúšať zaraďovať rôzne ťažšie krasokorčuliarske prvky. Za najväčšie vrcholy tohtoročnej zimnej sezóny považuje nádejná krasokorčuliarka svoju účasť v polovici februára na Európskej[singlepic id=8523 w=350 h=350 float=right] mládežníckej zimnej olympiáde a v marci na juniorských majstrovstvách sveta v Južnej Kórei.

Olympiáda

Na základe nedávneho výborného umiestnenia na pretekoch Junior Grand Prix v rakúskom Grazi sa Monika prebojovala do juniorského olympijského tímu. Toto zaradenie do tímu je na obdobie dvoch rokov, v tom čase bude dostávať aj finančnú podporu, a po dvoch rokoch musí opätovne potvrdiť, či do tímu naozaj patrí. A na otázku čo toto zaradenie pre ňu znamená a aké sú jej pocity pred možnou účasťou na zimnej olympiáde, Monika s úsmevom a skromne odpovedá: „Samotná kvalifikácia na olympiádu je v roku 2013. Je teda predčasné o olympiáde hovoriť, čaká ma naozaj ešte dlhá cesta.“

Autor: Petra Adamcová  Foto: Tomáš Hudcovič – hugophoto agency

[nggallery id=364]

Reklama