O novej knihe Údolím Radošinky s jej autorom

Reklama

 

 

 

 

Alexander Urminský, rodák z Veľkých Ripnian, ktorý už dlhé roky žije v Piešťanoch, napísal knihu o svojom rodnom kraji. Ten je vzdialený takmer na dohľad od nášho mesta. Publikácia s názvom Údolím Radošinky už v úvodnom podtitule prezrádza svoj obsah: „niečo o potoku, riečke Radošinka, o železnici, ktorá ju sprevádzala a o mlynoch, ktoré poháňala“.

[singlepic id=3362 w=320 h=240 float=left]Ako vznikla myšlienka napísať túto knihu?

Reklama

 

Taký môj prvý nápad urobiť túto knihu sa zrodil potom, ako som pomáhal pánovi Radošinskému s vydaním jeho knihy o mlynoch na Striebornici. Vtedy som si uvedomil, že mlyny boli aj v mojom rodisku, v údolí Radošinky. Zaujímavosťou je to, že popri potoku Radošinka sa vinie cesta a tiež železnica. Spojenie týchto troch druhov dopravných ciest bol môj hlavný motív. Vôbec celé toto údolie je veľmi pekné, a myslím, že nezaslúžene aj zabudnuté. Preto som sa rozhodol touto formou ho trochu priblížiť.

Ako dlho Vám trvalo písanie knihy?

Reklama

 

Začal som koncom minulého roka a okolo apríla tohto roku som ju už mal vo finálnej textovej podobe. Pôvodný zámer bol napísať knihu na 40 – strán, nakoniec to skončilo na 80-tich. Na osem strán som zvolil aj zverejnenie vyobrazenia slovenských kniežat, ktoré možno na prvý dojem s témou nesúvisia, ale isté prepojenie tam je. Spomínam totiž cestu, ktorá by mohla byť aj cestou kniežat a kráľov, ktorí do tejto časti Slovenska mohli často chodiť či už na rotundu Jurko, Ducové, Hrad Bana alebo do Pobedima.

[singlepic id=3363 w=320 h=240 float=right]S kým ste na knihe spolupracovali?

Lákalo ma osloviť viacerých ľudí, to by ale bolo textovo aj obsahovo veľmi obsiahle. Tak som nakoniec požiadal o spoluprácu Stanislava Štepku, ktorý pochádza z tohto regiónu, Pavla Beláňa, ten písal o železničnej stanici a jej osobnostiach, jeho tetu, ktorá istý čas stanici šéfovala, môjho spolužiaka Bohuša Vakrčku…

Čo všetko v knihe nájdeme?

V úvode je všeobecné, krátke predstavenie mlynárstva, dostávame sa do konkrétnych mlynov, ktoré sa v tejto oblasti nachádzali. Je tu priblížený život troch mlynárskych rodov, Lackovičovcov, Praženkovcov a Krajčovičovcov. Píšem o využití vody na prácu a fungovanie mlynov, sú tu [singlepic id=3364 w=320 h=240 float=left]zdokumentované mlynské zariadenia ako kolesá, mlyny a turbíny. Aby som neopomenul železnicu, tak je tu jej presný popis, kedy a za akých okolností bola daná do prevádzky, aké boli jednotlivé stanice. Predstavujem aj rodiny, ktoré dlhú dobu slúžili na železniciach. Hovorím aj o tom, koľko vlakov denne prešlo koľajami, niekedy to bolo aj10 vlakov denne v oboch smeroch.

Na tú dobu to muselo byť veľké uľahčenie a pomoc pre ľudí, ktorí v údolí Radošinky žili…

[singlepic id=3361 w=320 h=240 float=right]Áno, ľudia mohli chodiť za prácou a do škôl napríklad do Nitry. Dovtedy, ak chceli študovať v meste, museli bývať na internátoch, kláštoroch alebo podnájme. Do existencie železnice sa do okolitých obcí chodilo pešo, a to počas celého roka. Treba ale povedať, že železnica sa postavila nie prioritne kvôli ľuďom, ale kvôli cukrovaru, ktorý bol v Nitre, a z celej radošinskej doliny sa tam zvážala repa.

V údolí Radošinky, konkrétne v obci Veľké Ripňany ste sa narodili a strávili tu detstvo. Čo sa Vám vybavuje pri spomienke na detské obdobie?

[singlepic id=3365 w=320 h=240 float=left]Úplne najintenzívnejší zážitok mám, keď sa mne a môjmu kamarátovi, ako 12-ročným chlapcom zjavil pri mlynskom rybníku človek. Bola to postava akoby z inej doby, svojim zjavom i oblečením Videli sme ho absolútne zreteľne. Vždy keď som okolo toho miesta neskôr aj po rokoch prechádzal, ma zamrazilo na chrbte. Nejaké reálne vysvetlenie to samozrejme nemá, ale sú aj veci medzi nebom a zemou.

Ak Vás knižka o údolí Radošinky zaujala, do života bude uvedená v prvú októbrovú sobotu vo Veľkých Ripňanoch. Jej krstným otcom nebude nikto iný ako slávny radošinský rodák Stanislav Štepka. Knihu si budete môcť ale určite neskôr prezrieť a zakúpiť aj v Piešťanoch.

Zhovárala sa: Petra Adamcová

Reklama