Espresso pod lipou, konečne otvorené!!!

Reklama

 

 

 

 

Neviem, ako novinku nášho centra hodnotíte Vy, ale ja som smutný z dotvorenia najexponovanejšieho miesta v našom meste a zároveň z ukrojenia z „najväcšieho“ verejného zhromažďovacieho priestoru. Takto si zrejme mestské zastupiteľstvo predstavuje rozvoj centra.

[singlepic id=28369 w=320 h=240 float=left]Pre lepšiu predstavu stručne uvediem genézu prerodu stánku Pod Lipou na Lipu za espressom. Mesto v roku 2010-2011, po prehratom súdnom spore s reštituentom pozemku, vlastnilo stavbu stánku z časti umiestnenú na jeho pozemku o výmere 21m2! Reštituent odmietol dohodu s mestom o odkúpení pozemku a predal ho súčasným majiteľom, a zároveň stavebníkom Espressa. Tí ihneď podali na Mestský úrad žiadosť o prevod nehnutelnosti s geometrickým plánom a štúdiou prestavby stánku s cielom stabilizácie majetkovo-právneho stavu – rozumej odkúpenie stavby a prikúpenie 61m2 (!!!) z plochy Námestia slobody. Žiadosť doplnená o stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Trnave (KPÚ TT), stanoviská odborných referátov MsÚ a projektovú dokumentáciu prestavby a prístavby stánku pod Lipou bola predložená mestskému zastupiteľstvu a jeho odborným komisiám.

Reklama

 

V Komisii pre rozvoj mesta sme sa po diskusii v skromnom počte členov zhodli na nesúhlasnom stanovisku k uvedenému zámeru. Prvotná koncepcia Námestia slobody (mimochodom oceneného architektonickou cenou CE.ZA.AR 2006) totiž vytvárala zhromažďovací priestor ako voľné rozptylné územie, dominantným akcentom bola Lipa slobody so stánkom v podnoži. Podla nej boli proporcie jednotlivých prvkov v území a ich vzájomné vzťahy komponované tak, aby tvorili vyvážený celok a splnali požadovanú funkciu.

[singlepic id=28370 w=320 h=240 float=left]Koncepcia tiež rátala s dalším stavebným rozvojom v prelukách a prestavbou jestvujúcich objektov po obvode námestia. Nový projekt kaviarne (i keď funkčne vhodný), sme však na našom centrálnom námestí „umrtvenom“ bankami považovali za priestorovo a plošne neadekvátny. Navrhovaný objekt vytvára pevnú stavebnú prekážku a stiesnené prevádzkovo-priestorové vzťahy k ďalším prvkom námestia – fontáne, lipovej aleji, narušuje celkovú mierku priestoru a potláča dominanciu Lipy slobody ako charakterotvorného prvku.

Reklama

 

Tento nesúhlasný názor troch architektov, členov Komisie pre rozvoj mesta, bol na zastupiteľstve podporený i rovnakým stanoviskom autorov návrhu II. etapy pešej zóny (vrátane Nám. slobody) z ateliéru AABP, ktorí ho zaslali na moju žiadosť komisii a bol prezentovaný pani Ing. arch. Bartošovou.

A ako môžeme vidiet v reáli, naše obavy z tohto projektu mali svoje opodstatnenie. Preto ma zas a znova zaráža postoj poslancov mestského zastupiteľstva k vlastnej odbornej komisii. Poslanci v diskusii napadli neuznášaniaschopnosť komisie, čo je pravda vzhľadom na počet a odchod členov počas prerokovávania na komisii, ale neuberá to nič na legitímnosti a odbornosti jej stanoviska. Minimálne je to signál na pribrzdenie a podrobnejšie prerokovanie problému, vzhľadom na obmedzené možnosti regulovania projektu v povoľovacom procese zo strany stavebného úradu po odpredaji časti námestia.

Ďalšie príspevky sa niesli v duchu „nie som síce odborník, ale javí sa mi to v poriadku“. Hlavná váha sa prikladala stanovisku KPÚ TT, ktoré (ako uvediem ďalej) nebolo dodržané, a vyriešeniu právneho stavu. Na rozvoj mesta a jeho centra sa nepoukazovalo.

A výsledok? Keby to nebolo až také škaredé, možno by mi to tak nevadilo. Z môjho pohľadu však vzniklo niečo neproporčné, zvláštneho oblomnohouholníkového tvaru s krivo nasadenou elipsou strešnej rímsy. Stavba vytŕča do námestia a vizuálne prekáža pri vstupe od Teplickej a Rázusovej, teda v priestore, ktorý by mohol mať ambíciu stať sa súčasťou pešej zóny a nie komunikáciou s parkoviskom. Nehovoriac o nedodržaní štyroch základných podmienok súhlasu Krajského pamiatkového úradu, takže nechápem ako dostali stavebné povolenie.

Za prvé, KPÚ TT žiadal už existujúci stánok zachovat v maximálne možnej miere – no ten bol v maximálne možnej miere zbúraný, okrem múrika okolo lipy. Druhou podmienkou bolo kopírovať pôdorysný tvar stánku – elipsu, súčasný pôdorys sa nedá geometricky opísať. Treťou požiadavkou bola architektúra inšpirovaná už existujúcim výrazom – horizontálne členenie na sokel, pás okien a subtílnu rímsu. Tie však boli nahradené patvarom s vertikálnym členením a ledabolo nasadenou strechou. Štvrtým, no nie menej dôležitým bodom bolo použiť na dostavbu kvalitné materiály a kvalitný detail. A hoci je to dosť nejasná požiadavka, okrem hliníkových okien aj tak nevidím nič, čo by sa približovalo jej splneniu. Dokonca aj architektonický detail odsadenia strechy prezentovaný na vizualizáciach bol pri realizácii zrušený. Také malé zavádzanie.

Vôbec nechápem, prečo – keď už si páni stavebníci dali námahu získať lukratívny verejný pozemok všetkým na ociach – postavili na ňom takú búdku. Zostáva mi dúfať, že to zachráni „kultúrno-spoločenký život“ prevádzky. I keď v Pieštanoch plných kaviarní, terás a reštaurácií to nepovažujem za prínos ani pre domácich, ani pre návštevníkov.

Aby som len nekritizoval, videl by som aj iné možnosti riešenia pôvodného právneho problému, a to zbúrať zle využiteľný stánok a zvýrazniť tým Lipu slobody s ponechaním pozemku stavebníkom. Alebo prenajať stánok napríklad reštaurácii Riviéra ako zázemie pre letnú terasu. No teraz je to už jedno.

Možno sa pýtate, prečo toľko kriku pre útulnú kaviarnicku oživujúcu Námestie slobody? Lebo stále znova sa v zastupiteľstve akoby mimochodom udejú nekoncepčné rozhodnutia o odpredajoch verejných pozemkov, s ignoranciou názoru odborníkov. Potom sa občania čudujú, prečo rastú dve štvorpodlažné bytovky natlačené na Centrum voľného času Ahoj na Teplickej, prečo sa z Teplického parku za Gymnáziom odtrhne kus plochy na výstavbu niekoho polyfukčného objektu, kde dotyčná ani nebýva, prečo sa stále zmenšujú verejné a zelené plochy. Možno raz niekto zreštituuje aj 50 m2 v mestskom parku pod amfiteátrom a požiada Mesto, nech mu predá ďalších 150 m2, aby tam postavil mrakodrap s kultúrno-spoločenskou funkciou, samozrejme v súlade s územným plánom.

A možno to nie je ani taká veľká fikcia.

Autor Ing. arch. Igor Bučenec, člen Komisie pre rozvoj mesta

Reklama