Ceruzka je jeho živobytím aj zábavou

Reklama

 

 

 

 

 

Prvý krát sa stretol s ceruzkou pravdepodobne v roku 1953, o čom svedčia kresby zachované na vnútornej strane dverí skríň vo výške asi
[singlepic id=621 w=320 h=240 float=left]trojročného dieťaťa. To bolo ešte v jeho rodisku, Liptovskej Osade. Keď mal šesť rokov, presťahovala sa jeho rodina do Piešťan a tu žije dodnes. Láska k ceruzke sa mu stala osudnou, je pre neho živobytím aj zábavou. Je architekt a záľubu má v karikatúre. Pri príležitosti jeho šesťdesiatych narodenín je od 9. júna v Dome umenia prístupná výstava Karikatúra a Jazz, kde dal priestor aj svojim priateľom. Rečje o Bobovi Perneckom.

Témou karikatúr Boba Perneckého je ľudské konanie pod vplyvom ľudských vlastností. Karikatúra sa robí väčšinou v zjednodušenej forme, avšak Bobo Pernecký svoje karikatúry rád šrafuje a vykresľuje do posledných detailov, takže aj v tomto sa naplno prejavuje jeho povolanie architekta, mimochodom oceneného aj cenou CE.ZA.AR.

Reklama

 

[singlepic id=620 w=320 h=240 float=right]„Prvý dôvod prečo sme takúto výstavu usporiadali je, že si to Bobo zaslúži. Druhý dôvod je, že nám priviedol osem priateľov, ktorí nám umožnili, aby sme ich karikatúry publikovali v našom Jazzlettri. Je to skvelé, že tým troška spestríme, náš nepravidelný dvojmesačník,“ povedal na vernisáži Viktor Nižňaský, ktorý je dušou jazzového diania v Piešťanoch. Uviedol tiež tretí dôvod prečo sa táto výstava koná, a tým je už spomínané životné jubileum Boba Perneckého. Vrámci vernisáže bola do života uvedená aj práve vydaná kniha karikatúr Boba Perneckého doplnená krátkymi textami Dušana Dušeka, Kornela Földváriho, Daniela Heviera, Fera Jablonovského, Miloša Janouška, Tomáša Janovica, Daniely Kapitáňovej, Stanislava Štepku, Jána Štrassera, Berca Trnavca a Dušana Valúcha, s názvom Človekopis.

[singlepic id=633 w=320 h=240 float=left]„Boba Perneckého poznám podstatnú časť svojho života. Pamätám si ho z čias, keď bol ešte ako ten rozprávkový slnečný chlapec a pamätám si, že ma zaujali hneď jeho prvé kresby v Roháči. Pamätám si, že som pomáhal organizovať troch učňov architektúry, ktorí vystavovali v Malostranskej besede a jeden z nich bol aj skoro nezletilý Bobo Pernecký,“ zaspomínal si na prvé kontakty s jubilantom Kornel Földvári, ktorý je síce známy svojou záľubou v písaní doslovov ku knihám, avšak k Človekopisu Boba Perneckého napísal naopak úvodné riadky. Čo bolo inšpiráciou ku vzniku knihy vysvetlil Bobo Pernecký: „Máme doma v knižnici osem dielov Života zvierat Alfreda Brehma. Tieto knihy som mal od malička rád. Brehm hovoril, že sa zaoberal všetkými živočíšnymi druhmi okrem človeka. Človeka nechával na skúmanie iným. Tak som si povedal, že svoju knižku postavím na človeku, to je téma ktorou sa vo svojich obrázkoch zaoberám najčastejšie. Ďalšou vecou bolo, že knihy od Brehma sú písané a sú ilustrované krásnymi obrázkami od viacerých autorov. Ja som si vravel, že obrátim garde. Keďže toto je kniha obrázková, bolo by dobré, aby bola doplnená ilustránkami, to znamená krátkymi textami od rôznych autorov.“

Reklama

 

 

 

Knižku graficky upravil Fero Jablonovský, ktorý sa na nej podieľal aj krátkymi textami a na vernisáži bol jednou zo sudičiek, ktoré vyriekli svoje priania: “ Bolo mi cťou po nedávno dokončenom Jožinkovi urobiť knihu ďalšiemu obyvateľovi Piešťan. Želám tejto knihe, aby bola rovnako úspešná ako je úspešný Jožinko a rovnako ako je úspešný Brehmov Život zvierat.“ Ďalšou zo sudičiek bol už spomínaný Kornel Földvári: „Keď zvieratá konajú ako ľudia je to bájka, ale čo keď ľudia konajú ako zvieratá? ….. dúfam, že zvieratá nebudú zasahovať do distribúcie tejto knihy a budem rád keď čoskoro uvidím Boba Perneckého s vyvalenými očami vravieť: „Čo mám robiť, pýtajú tridsať kníh a ja nemám ani jednu.“

[singlepic id=637 w=320 h=240 float=left]Výstava Karikatúra a Jazz, kde okrem prác Boba Perneckého môžete vidieť aj diela Jana Tomaschoffa z Nemecka, Radka Stesku a Jiřího Slívu z Českej republiky, Slovákov Olivera Solgu, Jana Valtera, Laca Tormu, Fera Jablonovského a Bulhara Ivaila Tsvetkova je galérii Domu umenia prístupná do 11. júla 2010. Výstava je súčasťou Festivalu Doda Šošoku a 55. ročníka Piešťanského festivalu, na ktorých sa podieľajú nezisková organizácia International Jazz Piešťany, Národné osvetové centrum – Dom umenia Piešťany, Kúpele Piešťany, Mesto Piešťany a ďalší partneri.

Autor: Tomáš Hudcovič   Foto: hug(o)photo agency

[nggallery id=21]

Reklama