Vianočné zvyky vo svete sa od našich líšia, niektoré tradície sú prekvapivé

Reklama

 

 

 

 

Oplátka s medom, krájanie jabĺčka, kapustnica, zemiakový šalát, či liatie olova sú zvyky, ktoré sú nám dobre známe. Oslavy Vianočných sviatkov sú však v jednotlivých krajinách diametrálne odlišné a pre nás často veľmi prekvapivé. Pozrite sa aké zvyky a tradície majú ľudia napríklad vo Francúzsku, v Mexiku, Austrálii, či v Egypte.

Reklama

 

Slávenie Vianoc starých Slovanov sa líšilo od tých, ktoré na naše územie prinieslo kresťanstvo v 4. storočí. Pohanské tradície boli oslavou znovuzrodenia a pripadali na deň zimného slnovratu. Aj preto v tradíciach a vinšoch nájdeme odkazy na bohatú úrodu a plné sýpky.

Na Cypre sa napríklad Vianoce oslavujú 25. decembra, kedy veriaci navštívia kostol, spoločne sa naobedujú, pričom v sviatočnom menu nájdete pečenú morku a grécky šalát. Koledníci so sebou nosia drevenú loďku, ktorá pripomína bohaté námorné tradície. Naproti tomu vo Francúzku si deti naukladajú pod krb topánky a čakajú, či im ich Pere Noel naplní darčekmi. Tradičným jedlom je Reveillon pripravený z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a bagety.

Reklama

 

 

Mexičania oslavujú počas Vianoc narodenie Krista, obdobie nazývajú Posada a trvá od 16. decembra. Domácnosti pripravia hraný príbeh o putovaní Márie a Jozefa, ktorí hľadajú prenocovanie, pričom domáci hrajú krčmárov a ich susedia pútnikov. V noci 24. decembra všetci idú na polnočnú svätú omšu. Po nej sa rodiny stretnú pri slávnostnej a bohatej večeri, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí alebo bezdomovcov. Deti si musia na darčeky počkať o čosi dlhšie ako u nás, dostávajú ich totiž až na sviatok Troch kráľov 6. januára.

Vianočné menu v Izraeli obsahuje vplyv amerických a anglických zvykov, hlavným jedlom je morka okorenená paprikou, škoricou a muškátovým orechom a plnená ryžou, mäsom, orieškami a mandľami. 24. je zvykom chodiť vo večerných hodinách koledovať, pričom darčeky sa rozbaľujú až na druhý deň ráno.

Egypt má zase až 40 dní dlho trvajúce obdobie adventu, počas ktorého veriaci nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Počas slávnostnej večere si pochutia na fate, ktorá je pripravovaná z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Naproti tomu v Maroku je cítiť zmes moslimskej, kresťanskej i židovskej kutúry. Vianoce ako také síce neslávia, ale majú Sviatok obety. Korene má v biblii a pozostáva z obetovania baránka, ktorého zarežú a zjedia.

Teplota v Austrálii dosahuje počas vianočného obdobia 30 stupňov Celzia a tak výnimkou nie je, že ľudia trávia sviatky v bazéne i na surfe. Rozšíreným jedlom je morka, šunka a bravčovina, dezertom je slivkový puding a aj koláč plnený mletým mäsom. Kristove narodenie sa oslavuje aj v Japonsku a i keď ku kresťanstvu sa hlási len 1 percento Japoncov, obchody a domy bývajú vyzdobené slávnostnými dekoráciami a na Vianoce si navzájom dávajú darčeky. Kňaz Hoteiosha prináša deťom priamo domov darčeky a deti musia poslúchať, pretože veria, že má oči i vzadu a videl by, ak by sa správali zle.

-lt/Zdroj: skrz.sk/Foto: archív-

Reklama