Revolúcia bola nežná, ale zmeny podstatné

Reklama

 

 

 

 

 

Dnes – v utorok 17. novembra si pripomíname 26 rokov od začiatku pádu totalitného systému v Československej socialistickej republike (ČSSR). Skutočné zmeny ale nastali až o pár mesiacov neskôr, a hoci boli oveľa menej násilné ako po Víťaznom februári, ktorý k nám priniesol socializmus, aj po nežnej padali „hlavy“ ako aj celý systém. Pohnuté dianie neskôr mnohí tiež využili vo svoj osobný prospech, napríklad pri privatizácii majetku štátu. Časť spoločnosti preto s nostalgiou spomína na éru totality, ale možno už len zabudli na problémy života za ostnatým drôtom a jeho dvojtvárnosť.

Po viac ako štvrťstoročí naše deti a mládež tiež len málo vedia, čo sa vlastne pri nežnej revolúcii dialo, tak si v skratke pripomeňme, ako zaznamenal novembrové udalosti u nás piešťanský kronikár Alexander Murín.

Reklama

 

Udalosti vo svete v roku 1989.

Najvýznamnejšími udalosťami boli revolúcie v európskych štátoch tzv. reálneho socializmu (totalitného socializmu), ktoré znamenali koniec komunistickej diktatúry a nástup demokratických síl v týchto štátoch. Kým v Maďarsku, Poľsku prebiehal pád totalitného systému postupne, v ČSSR a v Rumunsku sa uskutočnili revolúcie.

Reklama

 

 

 

V novembri 1989 sa uskutočnila v Československu tzv. „nežná“ alebo „zamatová“ revolúcia. V decembri 1989 došlo k politickej zmene aj v Rumunsku, kde padol totalitný režim komunistického diktátora Ceausesca. Revolúcia v Rumunsku prebehla krvavým spôsobom (na rozdiel od ČSSR); boli zabité stovky ľudí, keď polícia potláčala vzniknuté nepokoje. Na stranu revolúcie sa pridali vojaci, ktorí 26.12.1989 diktátora aj s manželkou zajali a po krátkom väznení popravili.

V ZSSR pokračovala prestavba (perestrojka), avšak snaha duchovného otca perestrojky M.S. Gorbačova demokratizovať spoločnosť pod vedením Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, zatiaľ neprináša očakávané výsledky. Tiež sa objavujú javy, s ktorými Gorbačov nepočítal; väčšina obyvateľstva bola zvyknutá na totalitný systém, demokratické zmýšľanie zatiaľ prejavuje iba časť obyvateľstva, najmä inteligencia a mládež. V politickej oblasti to viedlo k oslabeniu vedúcej úlohy KSSZ, k prejavom nacionalizmu a snahy niektorých zväzových republík získať samostatnosť a pod. Národnostné nepokoje a trenice v ZSSR v roku 1989 boli v Azerbajdžansku (Náhorný Karabach), Arménsku, Gruzínsku, v Pobaltsku, v Moldavsku i v Strednej Ázii.

Historickou politickou udalosťou v Československu bola „nežná“ revolúcia, ktorá sa začala 17. novembra 1989. Nastal rozpad totalitného socialistického systému a postupne sa začali presadzovať demokratické sily a tvoriť nový politický systém spoločnosti.

Politicko-spoločenské udalosti v ČSSR a v Piešťanoch od 17.11. do 31.12.1989.

„Nežná“ alebo „zamatová“ revolúcia v ČSSR prebiehala humánnym spôsobom. Podporovala ju prevažná väčšina obyvateľov štátu. Na zvrhnutí totalitného politického systému mali záujem všetky vrstvy obyvateľstva, dokonca aj viacerí „radoví komunisti“, ktorí nesúhlasili s mocensko-byrokratickým absolutistickým rozhodovaním ÚV KSČ na čele s Milošom Jakešom a jeho aparátnikmi. K úspechu revolúcie prispela tiež súčasná hospodárska situácia, stagnácia národného hospodárstva a neúspech našej spoločenskej a ekonomickej prestavby. Demokraciu, slobodu konania, slova a prejavu, ako hlavný výdobytok revolúcie, občania úprimne a spontánne uvítali.

Vznikli politické hnutia a to v Čechách – Občianske fórum (OF) a na Slovensku – Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré sa postavili do čela revolúcie a určovali politický vývoj aj v nasledujúcom období. V novembri a decembri 1989 sa začali aktivizovať ďalšie politické strany, z ktorých niektoré už existovali pred i počas totalitného systému, iné sa koncom roku 1989 začali tvoriť.

Najväčší vplyv z nich na Slovensku okrem Verejnosti proti násiliu získali Kresťansko-demokratické hnutie, Strana zelených, Demokratická strana, neskôr Slovenská národná strana i ďalšie, kým z KSS časť členov vystúpila.

Čo sa udialo v dňoch od 17. novembra?

Hlavné udalosti prebiehali v Prahe. Revolúcia sa začala veľkou manifestáciou pri príležitosti Dňa študentstva, ktorej sa okrem študentov zúčastnila aj opozícia voči komunistickému režimu, pridali sa k nim aj umelci a ďalší občania. Stranícki a štátni predstavitelia totalitného systému vyslali ozbrojené zložky Ministerstva vnútra ČSSR (tzv. červené barety) a Zbor národnej bezpečnosti (polícia) voči manifestujúcim. Došlo k ich zásahu a niekoľko desiatok ľudí zbili.

V nasledujúcich dňoch už mali udalosti rýchly priebeh. Tvrdý zákrok pobúril občanov štátu. Konali sa veľké protestné zhromaždenia najmä v Prahe pod vedením OF a v Bratislave pod vedením VPN (na Slovensku boli vodcami Ján Budaj a Milan Kňažko).

Ovládli masovokomunikačné prostriedky, masmédiá – televíziu, rozhlas, tlač.ÚV KSČ sa už nespamätal; ba naviac väčšina občanov vystúpila proti vedúcej úlohe KSČ v našej spoločnosti, čo sa aj počas niekoľkých dní stalo aj ústavne; bol zrušený článok 4. Ústavy ČSSR o vedúcej úlohe KSČ. Do čela politického života nastúpili nové osobnosti: v Čechách – Václav Havel, Jiří Dienstbier a ďalší, na Slovensku Alexadner Dubček, Milan Kňažko, Ján Budaj.

Neprišlo ku krviprelievaniu ani počas „nežnej“ revolúcie, ani k pomstám po nej. Celý svet obdivoval kultúrnosť obyvateľov Československa. Ľudia tohto štátu iba chceli už slobodne žiť a v svojej krajine sa slobodne rozhodovať.

Čo sa udialo v tých novembrových a decembrových dňoch v Piešťanoch ?

Občania a mládež nášho mesta od prvých dní revolúcie vyvíjali aktivitu, sledovali a podporovali akcie v Prahe a v Bratislave. Aj v Piešťanoch bola najrevolučnejšia VPN.

Na 27.11.1989 bol v Československu vyhlásený 2-hodinový generálny štrajk, ktorý sa uskutočnil aj v piešťanských závodoch, podnikoch, organizáciách a školách. Aj napriek prekážkam a obmedzeniam zo strany vedenia viacerých podnikov a závodov sa uskutočnil v ten deň popoludní v Piešťanoch veľký míting na Námestí Dukelských hrdinov (dnes Námestie slobody) na vyjadrenie podpory generálnemu štrajku.

V Piešťanoch sa na príprave a organizovaní mítingu najviac podieľali Mestské kultúrne stredisko, študenti a mládež v Junior-centre na Malej scéne I. Krasku. Na námestie prišlo spontánne približne 5 – 6 tisíc ľudí s trikolórami na kabátoch, s transparentami a štátnymi vlajkami. Symbolickým sa stal pozdrav – zdvihnutá ruka s dvomi prstami v tvare V. Rečníckym priestorom bol podstavec fontány na námestí. Vystúpenia rečníkov vyjadrovali ich pocity, radosť zo začínajúcej slobody a odhodlanie bojovať až do konečného víťazstva; ich slová boli sprevádzané súhlasným potleskom askandovaním; populárne sa stalo najmä „to je ono“. Míting trval asi 2 hodiny; vyznačoval sa súdržnosťou a spontánnou radosťou.

Mítingy pokračovali na tomto námestí aj v nasledujúcich dňoch. Demokraticky bolo umožnené prehovoriť aj čelným predstaviteľom totalitného systému v Piešťanoch – predsedovi Mestského národného výboru Viliamovi Hermanovi a predsedovi Miestneho výboru Komunistickej strany Slovenska Rudolfovi Hodulovi. Aj keď sa snažili prítomných presvedčiť o tom, čo všetko doterajší totalitný systém vykonal pre výstavbu mesta a pre občanov, nepresvedčili o tom zhromaždených občanov, ktorí skandovaním i piskotom prejavovali svoj nesúhlas.

V meste boli vyvesené rôzne letáky a plagáty i vyhlásenia občanov, žiadajúce okrem iného zmenu vo vláde premiéra Adamca – žiadalo sa, aby v tejto vláde bolo menej členov KSČ – čo sa aj stalo. Nastúpila nová vláda Mariána Čalfu – v tejto vláde bolo už menej komunistov (10 z 21).

Letáky po meste tiež pranierovali KSČ a kriticky sa stavali aj k ideám socializmu a komunizmu. V podstate sa tomu však nemožno čudovať, pretože v uplynulom období bola potlačovaná sloboda prejavu, tvorivého myslenia a podnikania ľudí. Ku koncu roku 1989 viacerí občania mesta tiež kritizovali a pranierovali predstaviteľov mesta a organizácií, niektorých obviňovali z osobného obohacovania, z necitlivosti pri riešení problémov občanov mesta ažiadali, aby odstúpili zo svojich funkcií a išli manuálne pracovať (skandovanie „k lopate“).

Ku koncu roku 1989 bolo jasné, že naša spoločnosť pôjde cestou demokracie, avšak nebolo ešte zrejmé tempo reforiem politického a ekonomického života. Nebolo však ešte jasné, či sa udrží socializmus alebo nastúpi kapitalizmus.

Ku koncu roku 1989 sa uskutočnila voľba prezidenta Československa a predsedu Federálneho zhromaždenia Československa. 28.12.1989 bol zvolený za predsedu FZ Alexander Dubček (v roku 1968 bol ako komunista predstaviteľ „socializmu s ľudskou tvárou“, čo vtedy malo obrovskú podporu občanov), teraz však vystupoval za VPN.

29.12.1989 zvolilo FZ za nového prezidenta Československa (po Gustávovi Husákovi) Václava Havla. Tento dramatik, viackrát väznený za svoj boj proti totalitnému režimu, bol jednohlasne zvolený za prezidenta; už predtým sa ozývali hlasy „Havel na hrad“.

MsNV (Mestský úrad) v Piešťanoch pracoval do konca roku 1989 ešte v starom zložení. Príprava a realizácia kádrových a personálnych zmien sa začala uskutočňovať až od januára 1990. (Zdroj: Kronika mesta Piešťany 1986 – 1990, www.kniznica.sk).

Nežnú revolúciu v Piešťanoch pripomína aj tabuľa na Námestí slobody, ktorú aktivisti osadili na budove banky v roku 2013. Už pri jej osadení ľudia spomínali na „štrnganie kľúčmi“ za otvorenie slobody aj negatívne. Minulý rok zorganizovalo Mestské kultúrne stredisko v Piešťanoch program k 25. výročiu týchto revolučných zmien, no kvôli stavaniu stánkov k Vianočným trhom ho museli presunúť do Hudobného pavilónu, kde nakoniec ľudí rozohnalo počasie. V tomto roku budú Piešťanci sláviť Deň boja za slobodu a demokraciu len v rámci svojich rodín a komunít, žiadne oficiálne oslavy sa u nás nechystajú.

O čo najpresnejšie zmapovanie historických udalostí sa stará slovenský Ústav pamäti národa, založený v roku 2002 a viac o dnešnom sviatku nájdete na jeho stránke http://www.17november1989.sk/.

-red-, Zdroj: Kronika mesta Piešťany 1986 – 1990, foto: archív PNky, FB Ústav pamäti národa, FB Piešťany – History, Eva Drobná

Čítajte tiež:

Nežná revolúcia do Piešťan meškala desať dní

Pri pamätnej tabuli Nežnej revolúcie nespomínali v dobrom

Reklama