Blog Ericha Kubicu: Ľudia a vtáci

Reklama

 

 

 

 

 

Život a skúsenosti nás naučili, aká dôležitá a potrebná je spoločná životná púť ľudí a vtákov. Pripomeňme si niekoľko príkladov vzájomnej symbiózy, ktoré nám predkladajú povery, porekadlá, ale i skutočné udalosti.

Reklama

 

Počuli ste predsa, že príchod človiečika na tento svet je spätý s bocianom, ktorý ho prináša do rodiny. Leží si v teplej perinke, ktorá je z peria vtákov, rastie a aby bol zdravý a silný, papá polievočku z holúbka a sliepočky. Kto žil na dedine, si pamätá, ako deti chodili pásť husi. Poznali sme každé vtáčie hniezdo a chovali sme nejakého vtáčika v klietke. Radosť sme mali z prvých holubov, ktorých nám darovali starší holubiari. Hydina na dvore, mladé holuby a vajíčka sa stali súčasťou našej stravy.

REKLAMA

Reklama

 

 

 

Potom prišiel prvý kanárik, hrdlička alebo andulka a naša životná púť s vtákmi bola spečatená. Vtáčie perá sa používali ako pomôcka na písanie, ako kormidielka na šípoch i na vymetanie popola. Vďaka vtákom sme sa naučili lietať, no i my sme ich vzali do vesmíru (japonské prepelice, ktoré zásobujú kozmonautov čerstvým mäsom, vajíčkami a trusom na hnojenie rastlín na medziplanetárnej stanici). Vták na oblohe oznamoval moreplavcom, že sa blíži po úmornej plavbe pevnina, prvá lastovička na prináša jar, biela holubica je symbolom mieru a hlas kuvika oznamoval, že niekto blízky zomrie. Poštové holuby zachránili tisíce ľudských životov počas vojen, keď sa im podarilo preletieť nepriateľské línie, so správou v púzdre na nohe.

Zachraňovali baníkov pred nebezpečným oxidom uhličitým, ale i vojakov a obyvateľov v Iraku, pred toxickými plynmi. Boli spoločníkom sokoliara a pomáhali mu pri obstarávaní potravy.

Móda používa perá ako doplnok ošatenia, sú ozdobou klobúkov a každý z nás pozná krásne čelenky indiánskych náčelníkov. V Afrike pomáhajú skrotené kormorány i dnes rybárom chytať ryby a Medozvestka krikľavá oznámi domorodcom, kde sú divé včely a za odmenu dostane plást z medom.

Pre našich chudobných predkov boli ako jeden z mála zdrojov živočíšnych bielkovín.

Či je človek chovateľom, ornitológom, poľovníkom alebo veterinárom, vždy je jeho činnosť spojená s vtákmi. Táto spojitosť je azda nekonečná a dalo by sa ešte dlho písať o našom človiečikovi, ale to už v diaľke zakukala kukučka a oznámila, že už mu zostáva len pár rôčkov.

A keď odíde náš hrdina z tohto sveta, bude to opäť ten vtáčik, ktorý si sadne na jeho náhrobný kameň a zaspieva mu pesničku, keď na neho všetci ľudia nadobro zabudnú.

Text a foto: Erich Kubica

Reklama