Blogy
Blog Ericha Kubicu: Ľudia a vtáci
Život a skúsenosti nás naučili, aká dôležitá a potrebná je spoločná životná púť ľudí a vtákov. Pripomeňme si niekoľko príkladov vzájomnej symbiózy, ktoré nám predkladajú povery, porekadlá, ale i skutočné udalosti.
Počuli ste predsa, že príchod človiečika na tento svet je spätý s bocianom, ktorý ho prináša do rodiny. Leží si v teplej perinke, ktorá je z peria vtákov, rastie a aby bol zdravý a silný, papá polievočku z holúbka a sliepočky. Kto žil na dedine, si pamätá, ako deti chodili pásť husi. Poznali sme každé vtáčie hniezdo a chovali sme nejakého vtáčika v klietke. Radosť sme mali z prvých holubov, ktorých nám darovali starší holubiari. Hydina na dvore, mladé holuby a vajíčka sa stali súčasťou našej stravy.
REKLAMA
Potom prišiel prvý kanárik, hrdlička alebo andulka a naša životná púť s vtákmi bola spečatená. Vtáčie perá sa používali ako pomôcka na písanie, ako kormidielka na šípoch i na vymetanie popola. Vďaka vtákom sme sa naučili lietať, no i my sme ich vzali do vesmíru (japonské prepelice, ktoré zásobujú kozmonautov čerstvým mäsom, vajíčkami a trusom na hnojenie rastlín na medziplanetárnej stanici). Vták na oblohe oznamoval moreplavcom, že sa blíži po úmornej plavbe pevnina, prvá lastovička na prináša jar, biela holubica je symbolom mieru a hlas kuvika oznamoval, že niekto blízky zomrie. Poštové holuby zachránili tisíce ľudských životov počas vojen, keď sa im podarilo preletieť nepriateľské línie, so správou v púzdre na nohe.
Zachraňovali baníkov pred nebezpečným oxidom uhličitým, ale i vojakov a obyvateľov v Iraku, pred toxickými plynmi. Boli spoločníkom sokoliara a pomáhali mu pri obstarávaní potravy.
Móda používa perá ako doplnok ošatenia, sú ozdobou klobúkov a každý z nás pozná krásne čelenky indiánskych náčelníkov. V Afrike pomáhajú skrotené kormorány i dnes rybárom chytať ryby a Medozvestka krikľavá oznámi domorodcom, kde sú divé včely a za odmenu dostane plást z medom.
Pre našich chudobných predkov boli ako jeden z mála zdrojov živočíšnych bielkovín.
Či je človek chovateľom, ornitológom, poľovníkom alebo veterinárom, vždy je jeho činnosť spojená s vtákmi. Táto spojitosť je azda nekonečná a dalo by sa ešte dlho písať o našom človiečikovi, ale to už v diaľke zakukala kukučka a oznámila, že už mu zostáva len pár rôčkov.
A keď odíde náš hrdina z tohto sveta, bude to opäť ten vtáčik, ktorý si sadne na jeho náhrobný kameň a zaspieva mu pesničku, keď na neho všetci ľudia nadobro zabudnú.
Text a foto: Erich Kubica
Deti si vyskúšajú rôzne povolania. „Čím budem, keď vyrastiem… ?“ je tu
Žiwellný folklórny večer sa po prestávke opäť vracia
Piešťany podľa Wintera budú súčasťou Noci divadiel
Vo štvrtok farmári, budú aj domáce vajíčka
