SNP v Piešťanoch: K odboju sa pridala posádka, skrývali sa v radošinských horách

Reklama

 

 

 

 

Aktualizované – Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo na území nášho štátu 29. augusta 1944, sa dotklo aj Piešťan. K odboju sa pridala miestna vojenská posádka, ktorej členovia sa ukrývali v lesoch okolo Radošiny. Domáci partizánom pomáhali i tak, že ich informovali o pripravovaných akciách Hlinkovej gardy. Gardistom sa tak neveľmi darilo, aj preto, že ako píše kronikár „často v podnapitom stave v hustých skupinách bez zodpovedného výcviku chodili do hôr proti partizánom.“ Okrem toho do svojich radov verbovali najmä mladých neskúsených brancov. Povstanie si však vyžiadalo i veľa obetí, pretože boje trvali ešte trištvrte roka, nemecká posádka i gardisti pozatýkali mnoho domácich, ktorých odvliekli do Nemecka. Okupačné vojská opustili Piešťany v noci z 3. na 4. apríla 1945 a zanechali za sebou okrem iného poškodený Krajinský most, vodovod či železničnú trať.

Reklama

 

Kronika Mesta Piešťany udalosti z augusta a septembra spred 72 rokov opisuje takto (gramaticky neupravené)

29. august 1944.

Reklama

 

Minister národnej obrany generál Čatloš o 19. hodine v krátkom prejave v rozhlase dá navedomie, že na Slovensko prídu nemecké vojská, aby tu urobili poriadok, hlavne v krajoch partizánmi obsadených.

Ten samý deň večer piešťanská vojenská posádka opustí kasárne a na autách odtiahne do hôr radošinských, smerom na Topolčany, aby sa pridala k odbojným vojskám. Týmto činom pridá sa piešťanská posádka k slovenskému národnému povstaniu. Inak panuje v obci kľud. Uvolnené kasárne a letište po niekoľko dní obsadia nemecké vojská a vybudujú leteckú základňu.

30. august 1944.

Prichádza do Piešťan menší počet nemeckých vojakov. Nemecké deti, ktoré boly v Piešťanoch ubytované pod vojenským dozorom vo sprievode ozbrojených bojových vozov odchádzajú z Piešťan dňa 31. augusta 1944.

3. september 1944.

Vydaný bol všeobecný zákaz na atomobilovú jazdu. Dôjde väčší počet nemeckého vojska, ktoré učinia bezpečnostné opatrenia. Obsadia sa mosty cez Váh, vojenské hliadky pri vchodoch do obce, obecenstvo pri vchodu do obce sa legitimuje. Po 21. hodine nesmie nikto na uliciach zdržovať sa. Záverečné hodiny v hostincoch, kaviarňach sú určené na 21. hodinu, takže po tejto hodine len vojenské hliadky chodia po uliciach.

Dňom 8. septembra 1944 počnúc obvod obce možno opustiť len so zvláštnym povolením, ktoré vydáva Okresný úrad so spoluúčinkovaním Veliteľstva nemeckej brannej moci. Na železničnej stanici sa prevádza kontrola cestujúcich.

10. september 1944.

Vykonáva nemecká branná moc za spoluúčinkovania Hlinkovej gardy zaistenie Židov a nespoľahlivých osôb. Tieto odvádzajú sa do Trenčína, odkiaľ údajne do Ríše nemeckej. Hlinkova garda sa ozbrojuje, dostáva vojenskú uniformu a zbrane. Bezpečnostné opatrenia vykonávajú členovia nemeckej brannej moci, Hlinkovej gardy a žandárstva. Týmto nadobúda Hlinkova garda veľkého významu. Hlinkova garda povoláva do brannej služby svojich členov, tí dostávajú vojenské rovnošaty, sú ozbrojení a sú označení páskou bielou s nadpisom SOŠ, t.j. Stráž obrany štátu. Vykonáva domové prehliadky v domoch, ktoré sú podozrivé, že sa tam skrývajú osoby pred zaistením. Taktiež sa konajú prehliadky v okolitých obciach.

Začiatkom septembra školy riadne začínajú vyučovanie, až na niektoré výnimočné prípady, kde je vyučovanie hatené preto, že školská budova je evakuovaným úradom obsadená. Ovšem aj táto prekážka prestáva, nakoľko v mesiaci septembri do Piešťan evakuované úrady vracajú sa späť do Bratislavy.

Po uplynutí jedného roka kronikár píše:

V Piešťanoch povstanie nebolo, len istá časť posádky odchádzala dňa 29. augusta 1944 k odboju. Večer dňa 29. augusta 1944 za pološera nastal neobyčajný ruch na uliciach mesta, obyvateľstvo po hlúčkoch disputovalo o udalostiach, opanované vzrušením, ktoré stupňovaly jednotlivé výstrely z pušiek vojska, ktoré sa uberalo na nákladných autách k odbojným vojskám. V Piešťanoch odbojné noviny vydávané neboly, rozširovaly sa len letáky, dodané spojkami. Gestapo bolo u nás stále. V Piešťanoch počas povstania zatýkali tak gardisti, ako aj Gestapo. V októbri gardistami boli zatknutí mimo Židov Ľudovít Hrnčiar, Ján Náčin, Pavol Novák z Ducového, Rafael Šimanský, František Říha s manželkou, ktorá zahynula v Nemecku v niektorom koncentráku, Otto Beitl, František Navrátil, Anton Walter, Emil Zahoranský. Od UŠB prevzalo Gestapo Rafaela Šimanského, ktorý zahynul na neznámom  mieste v Nemecku.

Zaistené osoby boly vyslúchané trýznením, bitím, vyväzovaním, a pod. Tunajšie nemecké jednotky, ako aj pohotovostné oddiely HG chodily do hôr proti partizánom. Ich akcie sa však zle darily, maly nepomerne veľké straty. Tieto pripisujú sa jednak tomu, že nedospelých chlapcov Hlinkovej mládeže nevycvičených poslaly na bojové úkoly a gardisti často v podnapitom stave v hustých skupinách bez zodpovedného výcviku chodili do hôr proti partizánom. Partizáni o týchto zamýšľaných akciách boli vopred upovedomení a mali čas na tieto sa pripraviť. Tak Nemci, ako aj gardisti proti rodinám zaistených osôb chovali sa nepriateľsky, sledovali ich domy a pozorovali s kým udržujú styky. Z povstania zachovaly sa fotografie, zprávy a iné písomné dokumenty, ktoré sa nachádzajú u Michala Pálka, komisionára obilnej spoločnosti.

Z uvedeného je vidno, že Piešťany maly tiež svojich pracovníkov, svojich  martírov, ktorí pracovali za oslobodenie, ktorým patrí za to vďačnosť obyvateľstva a zaslúžia si, aby ich pamiatka bola zachovaná.

29. august 1945.

Veľkorysým spôsobom oslavujú Piešťany I. výročie národného povstania. Oslavy sa začínajú už dňa 28. augusta 1945 ovenčením hrobov padlých hrdinov, fakľovým sprievodom a akadémiou mládeže. Oslava vrcholí dňa 29. augusta, kedy je na programe poľná omša, vojenská prehliadka, manifestačný sprievod a shromáždenie na Námestí Stalinovom. Do programu sú vsunuté športové podniky a ľudová veselica.

K tomuto dňu pripravil Národný výbor svoj rekonštrukčný plán, dajúc na program okamžité prevedenie takých prác, ktoré verejný záujem vyžaduje. V rámci tohto rekonštrukčného plánu boly uvedené do normálneho chodu všetky závody, ako Arta, Paserín, Loviška, výroba obuve. Boly odstránené trosky Kolonádneho mostu. Bola skončená úprava ulíc: Malinovského a Churchilovej a prevedená a dokončená výstavba drevenného mostu na kúpalište „Eva“. Bola zriadená provizorná tržnica. Všetky obchody na naliehanie Miestneho národného výboru previedly prípravy na zahájenie normálneho života obstaraním tovaru za účelom odstránenia čierneho obchodu. Bola daná do prevádzky epidemická nemocnica. Bol položený základný kameň na pomník „Vďaka za oslobodenie“ a bola zahájená sbieracia akcia na výstavbu tohto pomníka ktorý behom 1 roku má byť postavený. Základny kameň bol položený v rámci osláv 29. augusta 1945 na Námesti Stalina.

Zdroj: Kronika mesta Piešťany, www.kniznica.sk, foto: archív PNky, FB stránka Piešťany-History (pridal Martin Vitko), opravené 30.8.

Reklama