Kniha o mestskom parku by mala pomôcť k jeho zachovaniu

Reklama

 

 

 

 

V pondelok 27. septembra sa v Piešťanskom informačnom centre uskutočnila prezentácia publikácie Mestský park v Piešťanoch – Podmienky základnej ochrany, ktorú napísala krajinná architektka Daniela Gažová so svojim kolektívom. Kniha vyšla v máji tohto roku. Textová časť je doplnená farebnými fotografiami zo súčasnosti i histórie piešťanského parku. Knihu vydala spoločnosť Logomotion s.r.o. v spolupráci s Balneologickým múzeom v Piešťanoch.

[singlepic id=4683 w=320 h=240 float=left]Autorka Doc. Ing. arch. Daniela Gažová, PhD., ktorá sa kvôli zahraničnej pracovnej ceste prezentácie publikácie nemohla zúčastniť, dlhé roky učila na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Momentálne pôsobí ako autorizovaná architektka, autorizovaná krajinná architektka – členka Slovenskej komory architektov a pracuje aj ako mimoriadna profesorka na Ústave manažmentu STU v Bratislave. Čitateľ hneď v úvode knihy nájde vysvetlenie, aké boli dôvody na obstaranie dokumentu Podmienky základnej ochrany pamiatky – Mestského parku v Piešťanoch, v decembri 2006, ktorého objednávateľom bolo Balneologické múzeum, a ktorý bol základom pre prezentovanú publikáciu. Podľa autorov to bola potreba vytvorenia jednotného dokumentu, ktorý by zohľadnil kultúrno-historické a vegetačné hodnoty piešťanského Mestského parku a definoval možnosti jeho udržateľného rozvoja ako kultúrno-historickej a prírodnej pamiatky. [singlepic id=4689 w=320 h=240 float=right]„Podnetom pre vytvorenie dokumentu boli okrem iného objavujúce sa tlaky na rozširovanie zástavby v centrálnej mestskej zóne Piešťan a na výstavbu aj na území parku,“ píše sa v knihe. Emil Hubinák konateľ spoločnosti Logomotion, ktorá publikáciu vydala, bez obalu priznáva, že hlavným motívom bola reštitúcia pozemkov pri bývalej detskej nemocnici a pokus o výstavbu zrkadlového obrazu tejto stavby (v súčasnosti hotela), ktorý sa dnes stáva skutočnosťou. Podľa neho spracovanie dokumentácie bolo len jedným z desiatok krokov, ktoré spravil, aby výstavbe na území parku zabránil. Upozornil tiež, že na území parku sa nachádza niekoľko desiatok parciel, ktoré by sa mohli stať cieľom ďalšej zástavby a chce tomu zabrániť.

Reklama

 

[singlepic id=4693 w=320 h=240 float=left]Históriu parku, ktorý bol roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, spracoval riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa, ktorý vrámci príhovoru počas prezentácie knihy zdôraznil, že park má obrovský historický význam a treba ho zachovať v jeho pôvodnom rozsahu. V podobnom duchu sa vyjadrila za odbornú verejnosť aj krajinná architektka Eva Wernerová, ktorá by bola rada, ak by sa Piešťanci správali k parku podobne ako obyvatelia New Yorku k svojmu Central Parku, kde neexistuje, aby z neho nejaká časť bola zastavaná. Politici si vraj ani nedovolia nad niečím takým uvažovať, lebo sila verejnej mienky by ich prevalcovala a prišli by o svoju funkciu. Eva Wernerová však tiež upozornila, že piešťanský park je prestarnutý a vyžaduje si obnovu. Dvadsaťdeväť percent [singlepic id=4700 w=320 h=240 float=right]stromov v parku by podľa nej mohlo byť vyhlásených za chránené stromy, pretože na to spĺňajú podmienky. Pravdou však je aj to, že ideálom je, ak je podiel mladých a starých stromov v parku 50:50. Realita nášho parku je však podľa Evy Wenerovej podstatne horšia.

O kultúrny program sa počas podujatia postaral dramaturg, dokumentarista, režisér a pesničkár Bedřich Ludvík, ktorý natočil dokumenty napríklad o vzácnych historických českých stromoch, ale aj o vežiach a rozhľadniach a ďalší o prameňoch českých riek. Bedřich Ludvík sa vyznal, že hneď po Prahe a chalupe je v Piešťanoch asi najčastejšie, a tak ho napríklad neteší pohľad na chátrajúci Slovan a jeho vežičku, ktorú by vraj sám išiel opraviť a na to vyzval aj Piešťancov.

Reklama

 

Podujatie sa konalo pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu, ktorého tohtoročným mottom je „Cestovný ruch a biodiverzita“.

Autor: ht  Foto: hug(o)photo agency – Tomáš Hudcovič

[nggallery id=169]

Reklama