Fotoúlovok potvrdený – ide o bobra

Reklama

 

 

 

 

Po článkoch o kožnatke, vypustenej do jazierok, sme dostali informáciu aj tom, že náš čitateľ videl za Thermiou bobra. O pár dní na to nám pán Eduard Holbay poslal fotografiu zvieraťa, ktorú sa mu podarilo v Piešťanoch „uloviť“. Potvrdilo sa, že ide o naozaj o bobra a nie o nutriu, ako si pôvodne myslel čitateľ.  

Reklama

 

 „Je to pravdepodobne nutria. Videl som tam dve,“ uviedol v maili s fotografiou. Podľa ornitológa a chovateľa Ericha Kubicu, ktorý sa okolo vody pohybuje často a spolu s Viliamom Kubánom zakladal Kubánovu výsadbu, však ide naozaj o bobra.  „Hoci fotografia nie je najkvalitnejšia, podarilo sa mi po zväčšení určiť, o aký druh sa jedná. Je to skutočne Bobor vodný (európsky),“ uvádza E. Kubica. „V tomto prípade, nakoľko nie je vidieť chvost, sa mohlo jednať o dva druhy: Bobor vodný (má plochý šupinatý chvost) alebo Nutria – Myocastor coypus (dlhý šupinatý chvost je okrúhly). Rozpoznať sa dá však i podľa formy hlavy a podľa srsti, čo naznačuje jednoznačne na bobra.“ Podľa neho si ľudia tieto dva druhy si často mýlia, okrem chvosta však je medzi nimi rozdiel aj vo veľkosti a váhe. Bobor je väčší a váži 20 až 30 kilogramov, nutria šesť až dvanásť.

REKLAMA

Reklama

 

 

„Nutria nie je naše pôvodné európske zviera, pochádza z Južnej Ameriky. Do voľnej prírody sa dostala únikom zo zajatia. Na Slovensku bola umelo vysadená na rieke Hron, avšak neúspešne, pretože silné zimy často neprežije. Niekoľko rokov sme ich mohli vidieť aj na ramene za saunou Heinola a jeden samec chodieval dva roky na rybník Rybárskeho dvora,“ vysvetľuje chovateľ. Bobor sa v okolí Piešťan, prevažne v ochrannom pásme Sĺňavy, pohybuje už dlhšiu dobu, preto je podľa neho možné, že ho videli za Thermiou pri ramene. Jeho prítomnosť prezrádzajú aj do kužeľa ohlodané stromy, ktoré sa nachádzajú i v ochrannom pásme Sĺňavy.  Fotografia takýchto stromov, ktorú nám poslal, pochádza z 22.marca tohto roku.

Podľa fotografa zvierat Martina Viazanka mal pán, ktorý bobra zachytil, veľké šťastie. „Bobor vychádza zväčša za tmy. Cez deň ho vidieť skôr len vtedy, ak je veľmi hladný. Často sa pasie na tráve.“ Bobor európsky si však nerobí hrádze ako napríklad bobor kanadský, ale rád ohlodáva najmä mladšie stromy. „Väčšinou to robí tak, že zvalí strom, drevo nechá trochu namočiť a potom hoduje,“ objasňuje M. Viazanko, ktorý sa pri svojich potulkách stretol s bobrom už viackrát: „V okolí Bratislavy je ich pomerne veľa. Miesta, kde majú nory, sú pri brehu vyšmýkané ako šmykľavky. On sa tak zvláštne spúšťa do vody,“ tvrdí fotograf a dodáva, že ak by sme išli podvečer okolo, budeme isto počuť hlodanie alebo plesknutie chvostom o hladinu.

-ad- Foto: Eduard Holbay, Erich Kubica

Reklama